Čnosť

 

001.Pravou odmenou čnosti je samotná blaženosť. keby však pracovali pre poctu, už by to nebola čnosť, skôr však

       ctižiadosť.

       (sv.TA II/I q.2 a.2)

 

002.Čnosti sú trvalejšie než náuky.

       (sv.TA II/I q.53 a.1)

 

003.Úkon čnosti nie je nič iné, než dobré užívanie slobodnej vôle.

       (sv.TA II/I q.55 a.1)

 

004.Vliata čnosť je v nás pôsobená od Boha bez našej činnosti, nie však bez nášho súhlasu.

       (sv.TA II/I q.55 a.4)

 

005.Čnosť je, ktorá dobrým činí jej vlastníka a jeho dielo robí dobrým.

       (sv.TA II/I q.56 a.1)

 

006.Prvým cieľom čnosti je láska.

       (sv.TA II/I q.56 a.4)

 

007.Hlavný úkon mravnej čnosti je voľba.

       (sv.TA II/I q.56 a.4)

 

008.Čnosť je trvalá a pevná dispozícia konať dobro. Dovoľuje človeku nielen konať dobré skutky, ale aj vydávať zo seba

       to najlepšie.

       (sv.TA II/I q.58 a.2)

 

009.Mravná čnosť je stredom medzi vášňami.

       (sv.TA II/I q.59 a.1)

 

010.Žiadna pravá čnosť nemôže byť bez lásky.

       (sv.TA II/I q.63 a.1)

 

011.Akýmkoľvek smrteľným hriechom sa odstraňujú vliate čnosti, nie však čnosti získané.

       (sv.TA II/I q.63 a.2)

 

012.Hlavné sú v pozorovaní rozumu - opatrnosť, poriadok rozumu stanoví spravodlivosť, je treba, aby vášeň bola

       stlačená - miernosť, je nutné, aby človek bol upevnený v tom, čo je rozumné, aby neustupoval a to je statočnosť.

       (sv.TA II/I q.61 a.2)

 

013.Náklonnosť k čnosti sa zmenšuje hriechom.

       (sv.TA II/I q.75 a.1)

 

014.Čnosť sa nazýva božskou z toho, že má Boha za predmet v ktorom utkvie.

       (sv.TA II/II q.17 a.6)

 

015.Získaná čnosť môže byť zmenšená nepoužívaním, nie však vliata, lebo získaná čnosť závisí na vlastnom úkone,

       vliata však nie.

       (sv.TA II/II q.24 a.10)

 

016.Eutrapélia - čnosť, ktorej náleží správne nadávať na obveselenie a žart.

       (sv.TA II/II q.72 a.2)

 

017.Cit je čnosť blahovoľnosti, spôsobujúca, že sa dobrá nižších páčia vyšším.

       (sv.TA II/II q.77 a.7)

 

018.Nábožnosť značí pomer k Bohu, ku ktorému vedie človeka. Nazýva sa tak buď pre časté vykonávanie bohopocty,

       alebo pre opätovné zvolenia si Boha po strate.

       (sv.TA II/II q.81 a.1)

 

019.Čnosť je zbehlosť, do pojmu ktorej patrí, že nie je ľahko hýbanou akosťou, ktorou niekto ľahko a s potešením hýbe.

       (sv.TA III q.69 a.4)

 

020.Zbožnosť je náklonnosť vôle ku všetkému dobrému.

       (sv.T.Aquinský)

021.Každá čnosť je láska.

       (sv.Augustín)

 

022.Čnosť je dobré užívanie slobodného rozhodovania.

       (sv.Augustín)

 

023.Nejestvuje čnosť, ktorá by nebola láskou k Bohu. Miernosť je láska, ktorá sa úplne dáva tomu, čo milujeme;

       zmužilosť  je láska, ktorá ľahko znáša všetko kvôli milovanému; spravodlivosť je láska, ktorá slúži iba milovanému, a

       preto si počína správne; rozumnosť je láska, ktorá bystro rozlišuje veci, ktoré jej pomáhajú od tých, ktoré jej

       prekážajú.

       (sv.Augustín)

 

024.Čnosť je umenie žiť správne.

       (sv.Augustín)

 

025.Je potrebné, aby duša niečo sledovala, aby sa v nej mohla zrodiť čnosť: a to je Boh, jeho keď nasledujeme, dobre

       žijeme.

       (sv.Augustín)

 

026.Vliata čnosť je dobrá vlastnosť mysle, cez ktorú dobre žijeme a ktorú nejde užiť k zlému a ktorou Boh v nás bez nás

       vykonáva.

       (sv.Augustín)

 

027.Kde chýba uznanie pravdy, čnosť je nepravá i pri dobrých mravoch.

       (sv.Augustín)

 

028.Čnosť je ako vzácny drahokam, najlepšie ak je v jednoduchom osadení.

       (F.Bacon)

 

029.Sláva je slnko mŕtvych.

       (Balzac)

 

030.Čnosť spočíva v užívaní tých vecí, ktoré nám Boh dal a to s dobrým svedomím a podľa Božích prikázaní.

       (sv.Bazil)

 

031.Keď maliari kopírujú nejaký obraz, stále dvíhajú oči na originál a snažia sa podať vo svojom diele jeho formu a výraz.

       Ktokoľvek sa pokúša zdokonaliť sa vo všetkých druhoch čností, má podobne skúmať život svätých, ktorí sú živými a

       praktickými vzormi a potom usilovným nasledovaním prisvojiť si dobro, ktoré v nich objavil.

       (sv.Bazil)

 

032.Užitočnosť čností je tak očividná, že zlí ľudia ju prakticky prejavujú zo zištnosti.

       (L.Clapiers)

 

033.K získaniu dobrého návyku - čnosti sú potrebné tri veci: vedomosť - prečo mám návyk získať, schopnosti - ako ho

       mám získať a túžbu - motív chcieť to urobiť.

       (Covey)

 

034.Čnosť je jedinou šľachet­nosťou.

       (B.Franklin)

 

035.Každý krok v živote, ktorý zväčší moju sebadôveru, moju nezávislosť, moju odvahu, moje presvedčenie, zväčší tiež

       moje schopnosti voliť si žiadúcu alternatívu, až bude nakoniec pre mňa obtiažnejšie zvoliť si skutok nežiadúci, než

       skutok žiadúci.

       (E.Fromm)

 

036.Na štyroch čnostiach stojí celá stavba dobrého skutku.

       (sv.Gregor Veľký)

 

037.Jedna čnosť bez iných buď nie je vôbec žiadnou, alebo nedokonalou.

       (sv.Gregor Veľký)

 

038.Čnostný život je stelesnený poriadok.

       (Chautard)

 

039.Čnosť je jedna a jediná urodzenosť.

       (Juvenalis)

 

 

040.Zvyk sa premáha zvykom.

       (Kempenský)

 

041.Dvoje krídel povznáša človeka nad pozemské veci: úprimnosť a čistota. Úprimnosť zmýšľania a čistota srdca.

       (Kempenský)

 

042.Ako by si mohol zotrvávať stále na tom istom stupni čnosti ty, keď to nedokázali ani anjeli v nebi, ani prvý človek v

       raji.

       (Kempenský)

 

043.Nepoznal som muža, ktorý by miloval čnosť viac ako ženy.

       (Konfucius)

 

044.Buď verný sám k sebe a buď dobrý k druhým. V tom je všetko.

       (Konfucius)

 

045.Zasej myšlienku, zožni čin, zasej čin, zožni návyk, zasej návyk, zožni charakter, zasej charakter, zožni osud.

       (ľudová múdrosť)

 

046.Miluj čnosť, ona jediná je slobodná.

       (Milton)

 

047.Ak naše čnosti ani nikto neuznáva, ani necení, načo ich vôbec máme? Pretože, ľudsky povedané, iba nám škodia.

       (H.Montherlant)

 

048.Čnosť človeka netreba merať podľa mimoriadnej námahy, ale podľa každodenného správania.

       (B.Pascal)

 

049.Vynútená čnosť stráca svoju hodnotu.

       (D.Pisarev)

 

050.Existujú také chyby, ktoré svedčia o dobrom charaktere jasnejšie ako niektoré čnosti.

       (kard.Retz)

 

051.Čnosti a hriechy natoľko susedia navzájom, že ohovárača považujú za úprimného, opovážlivca za smelého a táraja

       za výrečného.

       (M.Quintilianus)

 

052.Pri vykonávaní čností máme dať prednosť tej, ktorá je viac v súlade s našou povinnosťou, pred tou, ktorá je nám viac

       po chuti.

       (sv.Fr.Saleský)

 

053.Preto, aby niekto dôstojne a účinne slúžil iným, je potrebné, aby panoval sám nad sebou a vlastnil tie čnosti, ktoré

       mu toto sebaovládanie umožňujú.

       (F.Tondra)

 

054.Čnosti rastú naraz ako prsty na ruke z detskej dlane k dospelej.

       (F.Tondra)

 

 

All rights of the producer and of the owner of the work reproducer reserved.