•  

Eucharistia

 

001.Táto sviatosť je osožná k odpusteniu hriechu a k dosiahnutia plnosti milosti je v našom živote najosožnejšia.  

       (sv.Albert Veľký)

 

002.Kvas nebol obetovaný v Božích obetách na vylúčenie porušenia a tiež asi preto, že bol obetovaný modlám.

       (sv.TA I q.94 a.4)

 

003.Božské veci nemôžu byť ľuďom zjavené inak, iba pod nejakými zmyslovými podobami. Avšak podoby viac pohnú

       duchom, keď sú nielen vyjadrené slovom, ale tiež podané zmyslu.

       (sv.TA II/I q.99 a.3)

 

004.Eucharistia obsahuje Krista skutočne, nie tak ako iné sviatosti, tie obsahujú iba jeho moc.

       (sv.TA II/I q.101 a.4)

 

005.Chlebom je zobrazené telo Kristovo, vínom jeho krv ktorou sme vykúpení, olej zobrazuje milosť Kristovu, soľ vedu,

       kadidlo modlitbu.

       (sv.TA II/I q.102 a.3)

 

006.Eucharistia vyslobodzuje z očistca, pokiaľ je obetou zadosťučinenia za hriech.

       (sv.TA III q.52 a.8)

 

007.Eucharistia je cieľ všetkých sviatostí.

       (sv.TA III q.63 a.5)

 

008.Zlí kňazi i odlúčení od Cirkvi, bludári, vyobcovaní, zosadení, majú moc premieňať, pritom však ťažko hrešia.

       (sv.TA III q.64 a.9)

 

009.Hlavným obrazom eucharistie je baránok, pretože túto sviatosť znázorňuje vo všetkom. Kristus je baránok zabitý za

       hriech, jeho krv na verajach chráni, baránok sa jedol s nekvasenými chlebmi.

       (sv.TA III q.73 a.6)

 

010.Ľudia najviac používajú pšeničný chlieb. ostatné sa používajú pri nedostatku pšeničného chleba. Kristus ustanovil

       túto sviatosť v tomto druhu chleba.

       (sv.TA III q.74 a.3)

 

011.Telo Kristovo je miestne iba na jednom mieste, totiž v nebi, ale ako vo sviatosti znamenajúce a obsahujúce je i inde,

       nie však všade.

       (sv.TA III q.75 a.1)

 

012.Zmyslom je zrejmé, že požívajú chlieb a víno. Je to preto, lebo ľuďom nie je obvyklé, ale hrozné, jesť mäso človeka a

       piť jeho krv... aby táto sviatosť nebola na posmech neveriacim, keby sme požívali svojho Pána vo vlastnej podobe a

       aby nám to prispelo k zásluhe viery, keď požívame neviditeľné telo a krv svojho Pána.

       (sv.TA III q.75 a.5)

 

013.Celý Kristus je pod ktoroukoľvek časťou obidvoma spôsobmi.

       (sv.TA III q.76 a.1)

 

014.Kristus je prítomný pod dvojakým spôsobom Eucharistie z troch dôvodov - aby naznačil svoje utrpenie, aby bol

       pokrmom a nápojom a podľa účinku: telo sa vydáva za spásu tela a krv za spásu duše.

       (sv.TA III q.76 a.2)

 

015.Eucharistia ako sviatosť prospieva iba prijímajúcim, ako obeť prospieva aj iným.

       (sv.TA III q.78 a.3)

 

016.Skrytému hriešnikovi, ktorý žiada tajne eucharistiu, keď nikto pri tom nie je, má sa podanie odoprieť. Ak však žiada

       verejne, má sa mu eucharistia podať. Verejnému hriešnikovi sa má vždy odoprieť.

       (sv.TA III q.80 a.5)

 

017.Hriech nehodne prijímajúceho je ľahší než hriech proti Bohu a ťažší než hriechy proti blížnemu a proti sebe.

       (sv.TA III q.80 a.5)

 

018.Kristus prijal svoje telo a svoju krv v eucharistii.

       (sv.TA III q.81 a.1)

 

 

019.Každý účinok, ktorý pôsobí hmotný pokrm a nápoj telesnému životu, že totiž udržuje, rozmnožuje, napravuje a teší,

       to všetko pôsobí táto sviatosť v duchovnom živote.

       (sv.TA III q.89 a.1)

 

020.Eucharistiou sa odpúšťajú všedné hriechy.

       (sv.TA III q.89 a.3)

 

021.Eucharistiou sa odpúšťajú i hriechy smrteľné, ktorých vedomie a vôľu človek nemá.

       (sv.TA III q.89 a.3)

 

022.Eucharistia pôsobí odpustenie trestu za hriechy. Nie síce celého, ale podľa veľkosti hriechov a podľa miery

       zbožnosti.

       (sv.TA III q.89 a.4)

 

023.Následný účinok eucharistie záleží v tom, že zmenšuje vinu tým, že zväčšuje lásku.

       (sv.TA III q.89 a.6)

 

024.Eucharistia chráni od hriechu dvojmo: 1, posilňuje duchovný život človeka, že ho vnútorne spája s Kristom. 2, odráža

       každý útok démonov, pokiaľ je znamením utrpenia Kristovho.

       (sv.TA III q.89 a.6)

 

025.Hriechy všedné prítomné, ktoré sú konané skutkom, zabraňujú účinkom eucharistie iba vzhľadom k občerstveniu

       duchovnou sladkosťou, nie však vzrastom milosti. Pokiaľ sú minulé, nijako nezabraňujú pôsobeniu sviatosti.

       (sv.TA III q.89 a.8)

 

026.Eucharistia je akoby vyvrcholenie duchovného života a cieľ všetkých sviatostí.

       (sv.T.Aquinský)

 

027.Každý prijíma Krista Pána a v každej časti je celý a nie je jednotlivými umenšovaný, ale v jednotlivých sa podáva

       neumenšene.

       (sv.Augustín)

 

028.Sacramentum pietatis, signum unitatis, vinculum caritatis. Sviatosť zbožnosti, znak jednoty, puto lásky.

       (sv.Augustín)

 

029.Spasiteľ, aby mocnejšie zdôraznil vznešenosť tohto tajomstva, chcel ho ako posledné vtlačiť do sŕdc a pamätí

       učeníkov, od ktorých mal odísť na utrpenie.

       (sv.Augustín)

 

030.Ak si rozumel duchovne Kristove slová o jeho tele sú ti „duchom a životom“ ak si ich rozumel telesne tiež sú duchom

       a životom ale nie tebe.

       (sv.Augustín)

 

031.Nikto nepožívaj Telo Kristovo skôr, kým sa mu nepokloníš.

       (sv.Augustín)

 

032.Tento chlieb je denný, denne prijímaj, aby ti denne prospieval.

       (sv.Augustín)

 

033.Zúčastniť sa na svätej omši je to isté, ako vidieť božského Spasiteľa vychádzať z Jeruzalema a niesť kríž na

       Kalváriu, kde bol ukrižovaný v najkrutejších mukách.

       (don Bosco)

 

034.Nasýtil si Pane svoju rodinu svätými darmi.

       (sv.Cyprián)

 

035.Maximum energie v minimálnom rozmere, viac ako v atómovej bombe.

       (A.Dermek)

 

036.Porovnaj obrovské svetelné reklamy s večným svetielkom.

       (A.Dermek)

 

037.Keby sme mohli vidieť všetky večné svetlá, bolo by to ako prevrátená obloha.

       (A.Dermek)

 

038.Svätostánok - On prijíma vo väzení postoj odloženej veci.

       (A.Dermek)

 

039.Pri sv. omši je oslovenie bratia a sestry - nie páni a dámy - všetci tam majú byť jednou rodinou.

       (A.Dermek)

 

040.Pri sv. omši sa trieda plurál a singulár. Tam, kde sa jedná o vinu, alebo osobnú vieru je singulár.

       (A.Dermek)

 

041.Eucharistia je viatikum nielen na ceste do večnosti, ale aj na ceste do dňa.

       (A.Dermek)

 

042.Ako tento rozlomený chlieb bol predtým roztrúsený po vŕškoch a potom pozbieraný dovedna, atak nech sa

       zhromaždí tvoja Cirkev od končín zeme do tvojho kráľovstva.

       (Didaché)

 

043.Nikto, kto má spor so svojím priateľom, nech sa s vami neschádza, kým sa nepomeria, aby sa nepoškvrnila vaša

       obeta.

       (Didaché)

 

044.V prípade nutnosti prijímať, ak nemá možnosť vyspovedať sa, má si predtým aspoň vzbudiť dokonalú ľútosť.

       (EM 35)

 

045.Keď zomrel Justus, mních, ktorý si bez dovolenia schoval tri zlaté mince, na výstrahu ho pochovali potupne, povedal:

       Už istý čas náš brat trpí muky, musíme mu teraz preukázať láskavosť a pokúsiť sa o zmierenie jeho utrpenia. Preto

       choď a po 30 dní obetuj za neho svätú omšu. Ani jeden deň za ten čas nech neprejde, aby sa božská obeta

       nepriniesla za jeho oslobodenie.

       (sv.Gregor Veľký)

 

046.Aká radosť pre kresťana, ktorý odchádza od svätého stola a nesie vo svojom srdci celé nebo.

       (sv.Ján M.Vianey)

 

047.Všetci, ktorí sa približujú ku sviatostiam nie sú svätí, ale svätých nájdeme vždy medzi tými, ktorí často prijímajú.

       (sv.Ján M.Vianey)

 

048.Ako levy sršiace oheň, tak odchádzame od tohoto stola ktorý nás učinil hroznými pre diabla.

       (sv.Ján Zlatoústy)

 

049.Vodou sa rozumie ľud, vínom krv Kristova. Keď sa mieša v kalichu voda s vínom, jednotí sa ľud s Kristom.

       (páp.Július)

 

050.Táto sviatosť udeľuje duchovnú milosť, obnovuje v duši stratenú čnosť a znova rozžaruje hriechom znetvorenú krásu

       duše.

       (Kempenský)

 

051.Lebo keď som tak často nedbalý a vlažný teraz, keď prijímam alebo svätú omšu slúžievam, čo by bolo, keby som

       nepožíval tento liek a nevyhľadával takú mocnú posilu.

       (Kempenský)

 

052.Ako môže niekto stáť pri veľkej vatre a necítiť aspoň trochu tepla?

       (Kempenský)

 

053.Lebo niet dôstojnejšej obety a väčšieho zadosťučinenia na odpustenie hriechov, než obetovať sa pri obete Kristovho

       Tela vo svätej omši a vo svätom prijímaní Bohu v čistú a úplnú obetu.

       (Kempenský)

 

054.Zlý duch dobre vie, že práve vo svätom prijímaní je naša sila a najvzácnejší liek, a preto všetkými prostriedkami a pri

       každej príležitosti sa usiluje odvrátiť veriacich a nábožných kresťanov od neho odvrátiť a kladie im všelijaké

       prekážky.

       (Kempenský)

 

055.Keď dnes zanedbáš sväté prijímanie pre toto, možno zajtra ti vznikne iná, väčšia prekážka; a tak, keby si sa dlho

       zdržiaval od svätého prijímania, možno by si sa stával čoraz neschopnejším.

       (Kempenský)

 

056.Veľmi škodí odkladať sväté prijímanie, pretože takéto odkladanie zapríčiňuje často ťažkú duševnú ochabnutosť.

       (Kempenský)

 

057.Nábožný človek môže každý deň, ba každú hodinu spasiteľne a bez akejkoľvek prekážky pristupovať k duchovnému

       prijímaniu Kristovho tela.

       (Kempenský)

058.Len moja dobrota a milosť ti dovoľujú pristupovať k môjmu stolu. To je, ako keby žobrák bol pozvaný na boháčovu

       hostinu a nemal by nič iného, čím by sa mu odmenil za jeho dobrodenia, iba svoju pokornú vďaku.

       (Kempenský)

 

059.Ktorý tvor pod slnkom skusuje toľkú lásku, ako nábožná duša, ku ktorej prichádza Boh a kŕmi ju svojím osláveným

       telom.

       (Kempenský)

 

060.Bolo vhodné pred utrpením vykonať prvú sviatosť - veľkonočný baránok, a ustanoviť novú sviatosť.

      (sv.Lev Veľký)

 

061.Nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.

       (Mt 15,31)

 

062.Mojou roztržitosťou je Ježiš Kristus.

       (Z.Namuncurá)

 

063.Pastoračná láska predovšetkým vyviera z eucharistie, obety, ktorá je stredom a zdrojom celého kňazského života,

       takže čo sa koná na obetnom oltári, to sa snaží kňazská duša do seba pojať.

       (PO 14)

 

064.Pokojné a veľmi božské prijímanie toho istého a jediného chleba a toho istého a jediného nápoja vovádza všetkých

       prijímajúcich do toho istého božského správania, pretože prijímajú ten istý pokrm.

       (Pseudodionýz)

 

065.Eucharistia buduje Cirkev a buduje ju ako opravdivé spoločenstvo Božieho ľudu, ako zhromaždenie veriacich,

       vyznačujúc sa tým istým znakom jednoty, na ktorej mali účasť apoštoli a prví Pánovi učeníci.

       (RH 20, J.P.II.)

 

066.Eucharistia je skutočne nevýslovná sviatosť.

       (RH 20, J.P.II.)

 

067.Je to súčasne sviatosť - obeta, sviatosť - prijímanie, sviatosť - prítomnosť... nemožno ju v praxi pokladať len za

       príležitosť na prejavenie tohto bratstva.

       (RH 20, J.P.II.)

 

068.V tomto sviatostnom zväzku on sám sa nám zveruje s neohraničenou dôverou, akoby nerátal s našou ľudskou

       slabosťou, nehodnosťou, našimi návykmi, sklonom k zovšedneniu, ba i možnosťou zneváženia.

       (RH 20, J.P.II.)

 

069.Svätá omša je akoby stroj času. Naraz je tam prítomná Mária pod krížom, kajúci lotor, svätý Augustín, matka Tereza i

       ja sám. Všetci v jednom sprítomnenom okamihu, pretože všetci sme spolu v kozmickom bode Kalvárie.

       (P.Rosso)

 

070.Na púšti vo vysmädnutej karaváne sa pohybuje človek, ktorý má na podnose poháre osviežujúceho nápoja. Skoro

       nikto si ho nevšíma, tak ako veriaci eucharistiu.

       (P.Rosso)

 

071.Eucharistia nie je zákusok pre dokonalých, ale liek pre slabých.

       (P.Rosso)

 

072.Z liturgie, najmä z eucharistie sťa z prameňa prúdi do nás milosť a čo najúčinnejšie sa dosahuje to posväcovanie ľudí

       a oslavovanie Boha v Kristovi, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi.

       (SC 10)

 

073.Byť zabudnutý - zdá sa mi, že to ho najviac bolí.

       (sv.Terezka)

 

074.Nie preto zostupuje každý deň z neba, aby ostal v zlatom kalichu. ale aby našiel iné nebo, ktoré je mu nekonečne

       milšie ako to prvé: nebo našej duše, stvorenej na jeho obraz, živý chrám trojjediného Boha.

       (sv.Terezka)

 

075.Každú svätú omšu prežívaj tak, ako by bola prvá, jediná a posledná na svete.

       (XY)

 

 

All rights of the producer and of the owner of the work reproducer reserved.