Hriech
001.Vždy sú to naše dobré city, ktoré nás nútia
robiť mrzké veci.
(J.Anouilh)
002.Prvotný hriech je postrádanie prvotnej
spravodlivosti.
(sv.Anzelm)
003.Nemôže slobodne odpúšťať hriechy, kto je
viazaný zákonom vyššieho, teda iba Boh môže slobodne odpúšťať
hriechy.
(sv.TA I q.25 a.3)
004.Hriechmi sa duši zmenšuje jej schopnosť k
milosti ale celkom sa neodníma, pretože nasleduje z jej prirodzenosti.
(sv.TA I q.48 a.4)
005.Hriech je úkon odchyľujúci sa od poriadku
povinného cieľa, proti poriadku prirodzenosti, rozumu, alebo večného
zákona.
(sv.TA I q.63 a.1)
006.Hriech je proti prirodzenej náklonnosti.
(sv.TA I q.63 a.9)
007.Adam a Eva sa hanbili z nahoty svojich tiel,
cítili totiž hnutie svojho neposlušného tela, ako vzájomný trest svojej
neposlušnosti.
(sv.TA I q.95 a.1)
008.Keby Adam nebol zhrešil... jeho deti by sa
mohli stať synmi pekla hrešiac slobodným rozhodovaním. Ak by sa to
nestalo, bolo by to jedine preto, že by
dostali prozreteľnostný dar ako napríklad Mária.
(sv.TA I q.100 a.2)
009.Každý, kto hreší ťažko, stanoví si nutne iný
cieľ než Boha.
(sv.TA II/I q.1 a.7)
010.Každý smrteľný hriech odporuje láske, ktorá
je koreňom všetkých vliatych čností, ako čností, a preto jedným úkonom
smrteľného hriechu vylúčením lásky sa v
dôsledku vylučujú všetky vliate čnosti v tom, že sú čnosťami.
(sv.TA II/I q.71 a.4)
011.Keď je duša nezriadená skrze hriech až k
odvráteniu od posledného cieľa, totiž Boha, s ktorým sme spojení láskou,
vtedy je hriech smrteľný. Keď však nastane nezriadenosť bez odvrátenia od Boha, vtedy je hriech
všedný.
(sv.TA II/I q.72 a.5)
012.Čím väčšou dychtivosťou je človek premožený,
tým je hriech menší.
(sv.TA II/I q.73 a.6)
013.Tí, ktorí hrešia z nevedomosti, ľahšie
hrešia.
(sv.TA II/I q.73 a.6)
014.Čo človek koná bez rozvahy rozumu, nekoná
dokonale sám. Len to konáme sami, čo konáme s rozvahou rozumu.
(sv.TA II/I q.74 a.3)
015.Ten, kto súhlasí s
potešením, ak nepristúpi rozvážny súhlas, nesúhlasí preto tiež s nezriadenosťou úkonu... Teda ani
súhlas
s potešením nie je smrteľným hriechom.
(sv.TA II/I
q.74 a.8)
016.Hriech z unáhlenosti je všedným hriechom,
hriech z rozvahy je smrteľným hriechom.
(sv.TA II/I q.74 a.10)
017.Hoci hriech má príčinu, nevyplýva z toho, že
je nutná, pretože účinok je možné prekaziť.
(sv.TA II/I q.75 a.2)
018.Nevedomosť je hriechom, ak je v tých
veciach, ktoré je niekto povinný poznať.
(sv.TA II/I q.76 a.2)
019.Je zjavné, že nezriadená sebaláske
je príčinou každého hriechu.
(sv.TA II/I q.77 a.4)
020.Boh nie je príčinou hriechu ako je to patrné
pri dome, ktorého okná sú zavreté... príčinou zatmenia nie je slnko.
(sv.TA II/I q.79 a.3)
021.Prvý hriech porušuje ľudskú prirodzenosť
porušením, náležiacim k prirodzenosti, avšak iné hriechy ju porušujú
porušením náležiacim iba k osobe.
(sv.TA II/I q.81 a.2)
022.Ten, kto by bol utvorený z ľudského tela bol
by v Adamovi podľa ľudskej podstaty, ale nie podľa semenného
spôsobu,
a preto by neprijal prvotný (dedičný) hriech.
(sv.TA II/I q.81 a.4)
023.Dedičný hriech je dobrovoľný iba vôľou
praotca Adama. S ním tvoríme biologickú a mravnú jednotu, nakoľko Adam je
hlavou celého ľudského pokolenia.
(sv.TA II/I q.81 a.5)
024.Poškvrna hriechu zostáva v duši aj keď
pominie úkon hriechu... je to akýsi nedostatok lesku pre odstup od svetla
rozumu, alebo božského zákona... keď sa vráti
k svetlu, škvrna pominie.
(sv.TA II/I q.86 a.2)
025.Tiež to, že niektorí sú Bohom trestaní, keď
ich necháva upadnúť do niektorých hriechov je zariadené k dobru čností...
po hriechu povstanú pokornejší a opatrnejší.
(sv.TA II/I q.87 a.2)
026.Hriechy otcov sú trestané na synoch, pretože
synovia vychovaní v hriechoch rodičov, sú náchylnejší k hriechu ako
pre
zvyk, tak i pre príklad otcov, akosi podliehajúc ich vážnosti, sú tiež hodní
väčšieho trestu ak sa nenapravili, vidiac
tresty
otcov.
(sv.TA II/I q.87 a.8)
027.Všedne hrešiaci nečiní, čo zákon zakazuje...
ale jedná mimo zákon, že nezachováva spôsob rozumu, ktorý zákon
zamýšľa.
(sv.TA II/I q.88 a.1)
028.Všetky všedné hriechy na svete nemôžu mať
toľko previnenia ako jeden smrteľný hriech.
(sv.TA II/I q.88 a.4)
029.Prvé, čo začne mladý človek robiť je
rozvažovanie o sebe. Keď sa potom zariadi k poslednému cieľu, skrze milosť
dosiahne odpustenie dedičného hriechu. Keď sa
však nenasmeruje k povinnému cieľu, keď je vo veku schopnom
súdiť, zhreší smrteľne, nekonajúc si svoju
povinnosť.
(sv.TA II/I q.89 a.6)
030.Obeta za hriechy bol cap. Je to totiž zviera
páchnuce a z jeho chlpov sa robia pichľavé šaty, aby
tým bol naznačený
zápach a nečistota a ostne hriechov.
(sv.TA II/I q.102 a.5)
031.Hriech v SZ nie je odpustený silou obetí,
ale z viery a zbožnosti obetujúcich.
(sv.TA II/I q.103 a.2)
032.Smrteľný hriech odníma milosť činiacu iným,
nekazí však úplne dobro prirodzenosti.
(sv.TA II/II q.10 a.4)
033.Keby mohlo byť obrátenie k menlivému dobru
bez odvrátenia od Boha, hoci by bolo nezriadené, nebolo by
smrteľným
hriechom.
(sv.TA II/II q.20 a.3)
034.Všedný hriech neodníma pohotovosť lásky,
pretože nesmeruje k protiľahlému predmetu, ale iba prekáža užitiu lásky.
(sv.TA II/II q.44
a.4)
035.Kde je ťažký hriech, tam niet lásky.
(sv.TA II/II q.45 a.4)
036.V každom hriechu sa pohŕda Bohom v jeho
prikázaniach, ale v hriechu proti Duchu, ako v hriechu zvláštnom sa
pohŕda darom, ktorým je človek vzďaľovaný od
hriechu, nie však v hriechu, nasledujúcom z neho.
(sv.TA II/II q.118 a.5)
037.Každý hriech je tak dobrovoľný, že nie je
hriechom, ak nie je dobrovoľný.
(sv.Augustín)
038.Hriech nie je túžba po zlých veciach, ale
zrieknutie sa lepších.
(sv.Augustín)
039.Hriech je vôľa podržať, alebo dosiahnuť, čo
spravodlivosť zakazuje.
(sv.Augustín)
040.Vôľa je príčinou hriechu.
(sv.Augustín)
041.Hrešiť nie je nič iné, ako nedbaním večných
vecí sledovať časné.
(sv.Augustín)
042.Nákaza prvotnej viny sa javí najviac v
pohybe pohlavných údov, ktorý nie je podriadený rozumu.
(sv.Augustín)
043.Hriech je nedbaním večných vecí sledovať
časné.
(sv.Augustín)
044.Každý trest je spravodlivý a ukladá sa za
hriech.
(sv.Augustín)
045.Ak sa množia všedné hriechy, porušia našu
krásu tak, že nás odlúči od nebeského ženícha.
(sv.Augustín)
046.Bolesť v treste zo straty dobra je svedkom
dobrej prirodzenosti.
(sv.Augustín)
047.Žena by hadovým slovám nebývala uverila,
keby už v jej mysli nebývala láska k vlastnej moci a nejaká pyšná
opovážlivosť o sebe.
(sv.Augustín)
048.Rozmnoženie lásky je zmenšením dychtivosti.
(sv.Augustín)
049.Čo uvidíš chýbať dokonalosti prirodzenosti,
nazvi to neresťou.
(sv.Augustín)
050.Človek zostupujúci z Jeruzalema do Jericha tj. do nedostatku hriechu,
je ulúpený o dary dané zadarmo a ranený v
prirodzených.
(sv.Beda)
051.Všetko naše nešťastie pochádza z toho, že
nedokážeme byť sami: ono je pôvodcom hry, prepychu, rozptýlenia, vína,
žien, nevzdelanosti, ohovárania, závisti, zabúdania
na seba a na Boha.
(J.Bruyére)
052.Grécky - hamartía
- netrafenie do cieľa, takto to viac chápu muži, ženy viac chápu hriech ako
porušenie vzťahu.
(M.Bubák)
053.Vina je o skutkoch - vykonal som niečo zlé,
hanba je o mne - ja som zlý. Nepestovať v ľuďoch hanbu, ale vinu.
(M.Bubák)
054.Existuje iba jedna absolútna morálna zásada,
že niet nič absolútneho.
(A.Comte)
055.Nepoznanie okolností je príčinou nedobrovoľnosti.
(sv.Ján Damascénsky)
056.Hriech je proti prirodzenosti.
(sv.Ján Damascénsky)
057.Nevinnosť nájdete len u maličkých.
(Dante)
058.Vina patrí k nášmu životu ako každodenný
chlieb.
(A.Delp)
059.Niekedy je milosť upadnúť aj do ťažkých
hriechov, aby sa človek zobudil a dal sa na pokánie.
(A.Dermek)
060.Nie sme ani čierni, ani bieli, sme
pásikovaní.
(dievčatko)
061.Radšej zomrieť ako zhrešiť.
(sv.Dominik Sávio)
062.Môžeš padať tak rýchlo, že sa ti bude zdať,
že letíš.
(Eschenbachová)
063.Ľudská hlúposť a zloba sú neskrotné ako
sedem morí.
(Feuchtwanger)
064.Človek hovorí o svojej vlastnej nemorálnosti
tak, ako by za ňu nebol zodpovedný, ako keby musel prijať vlastnú
nemorálnosť tak, ako musí prijímať
nemorálnosť iných.
(V.E.Frankl)
065.Zlo je pokus prekročiť ríšu ľudského do ríše
neľudského, je to však niečo hlboko ľudského, pretože človek sa nemôže
stať živočíchom práve tak, ako sa nemôže stať
Bohom.
(E.Fromm)
066.Nedá sa však poprieť, že každý človek kráča
dopredu tým smerom, ktorý si zvolil, smerom k životu, alebo smerom k
smrti, smerom k dobru, alebo k zlu.
(E.Fromm)
067.Neuznanie Boha priviedlo potom človeka k
tomu, aby porušil správny poriadok vo vzťahu k svojmu poslednému cieľu
a zároveň všetok súlad v sebe samom, ako aj s
ostatnými ľuďmi a všetkým stvorením.
(GS
13)
068.Hriech totiž človeka umenšuje a bráni mu
dosiahnuť plnosti.
(GS
13)
069.Kde je veľa svetla, tam je silný tieň.
(Goethe)
070.Štyri stupne hriechu - vina skrytá v srdci,
jej preniknutie navonok, zosilnenie návykom, keď človek postúpi až k
opovážlivosti voči Božiemu milosrdenstvu,
alebo k zúfalstvu.
(sv.Gregor Veľký)
071.Hriech, ktorý nie je rýchlo zničený pokáním,
svojou tiažou ťahá k inému.
(sv.Gregor Veľký)
072.Delenie hriechov na smrteľné a všedné by
bolo vhodnejšie zmeniť na smrteľné a zraňujúce.
(Günthör
Ib 300)
073.Je istejšie, že hriech prináša nešťastie ako
to, že čnosť prináša šťastie.
(S.Chamfort)
074.Zanedbávanie - Najstrašnejšie je to, čo
hriešnik nerobí, nie to, čo robí.
(Írsky
svätec)
075.Skepticizmus v mravných záležitostiach je
mocným spojencom nemravnosti.
(W.James)
076.Keď raz poskytneme Zlu príbytok, už
nevyžaduje, aby sme mu verili.
(F.Kafka)
077.Nenariekaj nad temnom vo svete, hľaď radšej
rozsvietiť svetlo.
(J.Keller)
078.Najprv vznikne v mysli iba myšlienka, potom
mocná predstava, po nej záľuba a hriešna žiadosť a napokon súhlas.
(Kempenský)
079.Nepatrná sila, čo prirodzenosti ešte zostala
je len ako iskierka tlejúca v popole. touto silou je prirodzený rozum, ktorý
je síce obklopený veľkou temnotou, ešte
rozlišuje dobré a zlé a poznáva rozdiel medzi pravdou a lžou, ale už
nevládze
plniť všetko, čo uznáva za dobré a už nemôže preniknúť k plnému svetlu pravdy a
dosiahnuť pôvodnú
čistotu
svojich náklonností.
(Kempenský)
080.Z dvoch ziel treba
si vždy voliť menšie.
(Kempenský)
081.Aj najšikovnejší oráč urobí raz krivú
brázdu.
(ľudová
múdrosť)
082.Adamovým hriechom ľudstvo, ktoré malo byť
harmonickým celkom bez konfliktov medzi mojím a tvojím sa zmenilo v
prašný mrak jednotlivcov.
(sv.Maxim Vyznavač)
083.Hriech je spočiatku mäkký, opakovaním
stvrdne. Jeho hlavá je mäkké ako tráva, ale jeho chvost je tvrdý ako céder.
(sv.Odon)
084.Nikto sa naraz nevyprázdni, alebo neklesne,
avšak je nutné upadať pozvoľna, po častiach.
(Origenes)
085.Málokedy sa koná zlo tak úplne a tak veselo
ako vtedy, keď sa koná vedome.
(B.Pascal)
086.Rozlíšiť, za čo sme a za čo nie sme v našom
živote zodpovední je jedným z najväčších problémov ľudskej existencie.
Nemôže byť nikdy vyriešený raz navždy; po
celý život musíme stále znova uvažovať a v neustálych zmenách vývoja
prehodnocovať, kde skutočne leží naša
zodpovednosť.
(M.S.Peck)
087.Všetky hriechy sú napraviteľné okrem toho,
ak veríme, že sme bez hriechu.
(M.S.Peck)
088.Hriechom nášho storočia je strata citlivosti
pre hriech.
(Pius XII. 1946)
089.Lebo kto má lásku,
je ďaleko od hriechu.
(sv.Polykarp)
090.Hriech je zlo, ktoré ma ničí, a ktorým si
zamedzujem cestu k sebe samému.
(J.Prívozník)
091.Hriech je nepochybne dielom ľudskej slobody,
ale v oblasti tohto jeho ľudského rozmeru pôsobia činitele,
ktoré ho
prenášajú ponad ľudskú oblasť, na rozhranie
kde sa svedomie, vôľa a city človeka stýkajú s temnými silami, ktoré sa
podľa sv. Pavla prejavujú vo svete tak silno,
že ho takmer ovládajú.
(RP
14, J.P.II.)
092.Hriech je neposlušnosť
človeka, ktorý úkonom svojej slobody neuznáva Boha za pána svojho života aspoň
v tej
chvíli,
keď porušuje jeho zákon.
(RP
14, J.P.II.)
093.Hriech ako prerušenie styku s Bohom je úkon neposlušnosti človeka, ktorý aspoň nepriamo odmieta toho,
od ktorého
vyšiel a ktorý ho udržuje pri živote; je to
teda sebavražebný úkon.
(RP
15, J.P.II.)
094.Hriechom totiž človek odopiera podrobiť sa
Bohu, čím sa narušuje aj jeho vnútorná rovnováha a v jeho vnútri
nastávajú rozpory a konflikty. Takto
rozpoltený človek takmer nevyhnutne vyvoláva rozpoltenosť aj vo svojich
vzťahoch k ostatným ľuďom a k celému
stvorenému svetu.
(RP 15, J.P.II.)
095.Nijaký hriech, ani ten najvnútornejší a
najtajnejší, v tom najužšom zmysle slova osobný, sa netýka výlučne len toho,
kto sa ho dopúšťa.
(RP
16, J.P.II.)
096.Z evanjelia čítaného v cirkevnom
spoločenstve kresťanské svedomie dosiahlo cez dlhé generácie jemný cit a
prenikavý postreh pre zárodky smrti, ktoré sú
obsiahnuté v hriechu.
(RP
18, J.P.II.)
097.Ak hriech je prerušením synovského vzťahu k
Bohu za tým cieľom, aby sa život človeka vymanil z jeho poslušnosti,
vtedy hrešiť neznamená len popierať Boha;
hrešiť znamená aj žiť, ako keby Boh nejestvoval, vytrieť ho z
každodenného života.
(RP
18, J.P.II.)
098.Hriech je klietka pre holubicu lásky, ktorá
by svojím krásnym letom chcela potešiť srdcia mnohých.
(P.Rosso)
099.Hriech je nedostatkom lásky.
(P.Rosso)
100.Hriech je akoby hodením piesku do očí toho,
kto mi pomôže. Nie je mu to príjemné, či mu hodím celú hrsť, alebo len
zopár zrniek.
(P.Rosso)
101.Každý hriech signalizuje, že milujem seba
viac ako Boha.
(P.Rosso)
102.V izbe sedí skupina okolo kozuba. Každý doň
prispieva svojím dielom k spoločnému teplu. Jeden drevom, iný
slamou, niekto možno do ohňa hádže blato...
(P.Rosso)
103.Keď si budeš pamätať len zlo, nikdy nebudeš
šťastný pred Bohom.
(A.Rublev)
104.Nuda je závažným problémom pre moralistu,
pretože polovica hriechov ľudstva je spôsobená strachom z nej.
(B.Russel)
105.V skutočnosti máme vedľa seba dva druhy
morálky; jednu, ktorú hlásame, ale nedodržujeme a druhú, ktorú
praktizujeme, ale zriedka hlásame.
(B.Russel)
106.Hriešnici a zlí duchovia sa štítia svetla
(F.Schiler)
107.Kto sa dvakrát dopustí toho istého hriechu, už
ho viac nepovažuje za hriech.
(Talmud)
108.Ťažký, smrtiaci hriech je ako vyschnutý
konár, telefón bez šnúry, auto bez benzínu.
(F.Tondra)
109.Neresť ducha je stav alebo cit ducha, v
celom živote nestály a v sebe nesúhlasiaci.
(Tullius)
110.Niet hriechu okrem hlúposti.
(O.Wilde)
111.Hriech poznačuje a oslabuje naše skutky.
(XY)
112.Hriech môže byť aj volaním po láske.
(XY)
All rights of
the producer and of the owner
of the work
reproducer reserved.