Milosť
001.Milosť
prirodzenosť neničí, ale zdokonaľuje a nedostatky prirodzenosti nahradzuje.
(sv.TA I q.1
a.8)
002.Milosť
prirodzenosť neničí, predpokladá ju a zdokonaľuje.
(sv.TA I q.2
a.2)
003.Milosť predurčenia
- účinok predurčenia môžeme pozorovať dvojmo: Boh dopredu určil, že dá niekomu
slávu za
zásluhy
a dopredu určil, že dá niekomu milosť, aby si zaslúžil slávu.
(sv.TA I q.23
a.5)
004.V tých, ktoré sa
dávajú z milosti, môže niekto podľa svojej zhovievavosti bez narušenia
spravodlivosti dať, komu
chce, viac, alebo menej, len keď niekomu
neodopiera povinné.
(sv.TA I q.23
a.5)
005.Predurčenie celkom
iste a neomylne dosahuje svojho účinku: ale predsa neukladá nutnosť, aby totiž
jeho účinok
nastával
z nutnosti, teda neničí slobodu vôle.
(sv.TA I q.23
a.6)
006.Myseľ zdravého
človeka nie je tak pánom svojho skutku, že by nepotrebovala hýbanie od Boha a
oveľa viac
slobodné rozhodovanie človeka nemocného
po hriechu, z ktorého má prekážku dobra z porušenia prirodzenosti.
(sv.TA II/I
q.109 a.2)
007.Milovanie Boha
láskou nadovšetko, pokiaľ je cieľom a pôvodcom presahuje nad prirodzenosť.
(sv.TA II/I
q.109 a.3)
008.Bez milosti
nekonajú ľudia vôbec žiadne dobro. Nielen aby vedeli čo činiť, čo im ukáže
milosť, ale aby s jej mocou
vykonali
s láskou čo vedia.
(sv.TA II/I
q.109 a.4)
009.Život večný však
je cieľ presahujúci úmernosť ľudskej prirodzenosti, a preto človek svojou
prirodzenosťou nemôže
konať
skutky záslužné úmerné večnému životu, ale vyžaduje sa k tomu vyššia sila, čo
je sila milosti.
(sv.TA II/I
q.109a.5)
010.Človek sa nemôže
pripraviť na prijatie svetla milosti, inak ako s pomocou Boha, ktorým je vo
vnútri pohybovaný.
(sv.TA II/I q.109 a.6)
011.Človek, keď sa zo
slobodného rozhodnutia, hýbaného od Boha, snaží povstať z hriechu, dostáva
svetlo
ospravedlňujúcej
milosti. Nemôže povstať z hriechu bez Božej pomoci a pohotovostnej milosti.
(sv.TA II/I
q.109 a.7)
012.Keď sa povie o
niekom, že má milosť, vyjadruje sa tým, že je v ňom akýsi účinok obdarujúcej
Božej vôle.
(sv.TA II/I q.110
a.2)
013.Je päť účinkov
milosti v nás - prvý je, aby duša bola uzdravená, druhý aby chcela dobro, tretí
je, že dobro, ktoré
chce, účinne koná, štvrtý je aby v
dobrom vytrvala a piaty aby došla k sláve.
(sv.TA II/I
q.111 a.3)
014.Milosť zdarma daná
zahŕňa v sebe to, čo človek potrebuje na to, aby druhého vzdelával v božských
veciach, ktoré sú
nad
rozum, aby dosiahol plnosti poznania božských vecí, aby vedel dokázať to, čo
hovorí, aby vedel vhodne podať
poslucháčom
to, čo si myslí.
(sv.TA II/I
q.111 a.4)
015.Keď človek koná čo
záleží od neho a čo môže, nastáva nutnosť mať milosť, nie však nutnosť
prinútenia, ktorá by
ukladala
Bohu záväzok, ale nutnosť nemenná, ktorej je nutné, aby Boh bol, a preto tiež
aby bol dobrý a rozlievajúci
svoju
dobrotu a dávajúci uspôsobenie.
(sv.TA II/I
q.112 a.3)
016.Milosť ducha nepozná
zdĺhavého úsilia.
(sv.TA II/I
q.113 a.7)
017.Dobro milosti
jedného človeka je väčšie, ako prirodzené dobro celého vesmíru.
(sv.TA II/I
q.113 a.9)
018.Milosť nepôsobí
menej prichádzajúc k veriacemu, než prichádzajúc k neveriacemu, pretože v
obidvoch prípadoch
pôsobí
viera - v jednom ju posilňuje a zdokonaľuje, v druhom ju znova tvorí.
(sv.TA II/II
q.4 a.4)
019.V tomto živote
nemôžeme s istotou vedieť, že máme milosť.
(sv.TA II/II
q.18 a.4)
020.Milosť berieme
dvojakým spôsobom. Najprv ako vôľu Boha niečo dávajúceho, za druhé ako sám dar
Boží zdarma
daný.
(sv.TA III q.2
a.9)
021.Tak ako sila ohňa
akokoľvek by rástla, nemôže sa vyrovnať sile slnka, tak milosť iného človeka,
akokoľvek by rástla,
nemôže
sa vyrovnať milosti Kristovej.
(sv.TA III q.7
a.11)
022.Pôsobiaca milosť
je viera, ktorá pôsobí cez lásku.
(sv.Augustín)
023.Nezriadené hnutie
žiadostivosti môže byť i u tých, ktorí sú v milosti, u nich sa však nenachádza
smrteľný hriech.
(sv.Augustín)
024.Nepozastavuj sa,
že pohania konajú prirodzene, čo je zákonom, to totiž činí duch milosti, aby obnovil
v nás obraz
Boží,
ku ktorému sme boli prirodzene stvorení.
(sv.Augustín)
025.Ako telesné oko
najdokonalejšie zdravé, bez pomoci jasu nemôže vidieť, tak ani človek, tiež
najdokonalejšie
ospravedlnený,
nemôže správne žiť, iba s pomocou božskou večného svetla spravodlivosti.
(sv.Augustín)
026.Milosť pôsobí, aby
sme chceli, keď potom chceme, spolupôsobí s nami, aby sme dokonali.
(sv.Augustín)
027.S milosťou sa dáva
duši nestvorený dar, Duch Svätý. Milosť má týchto deväť účinkov: pretvára,
obnovuje, oživuje,
osvecuje,
pripodobňuje, zjednocuje, upevňuje, robí milým a pozdvihuje.
(sv.Bonaventúra)
028.Duchovných nemocí
je sedem. Tri z nich sú hriechy, a to hriech dedičný, smrteľný a všedný, štyri
sú následky
hriechov:
nevedomosť, zloba, slabosť a žiadostivosť.
(sv.Bonaventúra)
029.Krst uschopňuje dušu k viere, birmovanie k nádeji, Eucharistia k
láske, pokánie k spravodlivosti, pomazanie
nemocných
k vytrvalosti, ktorá je doplnkom a vrcholom sily, posvätenie kňazstva vedie k
opatrnosti a manželstvo k
miernosti.
(sv.Bonaventúra)
030.Milosť je všetko,
čo slúži k zbožstveniu sveta a človeka.
(G.E.Closer)
031.Milosti sú vždy aj
povinnosti.
(kard. Faulhaber)
032.Už i to, že túžime
po pomoci Božej milosti, je dielom milosti.
(sv.Fulgencius)
033.To, čo robíme
dobré, je aj božie aj naše: božie je pre milosť, ktorá nás predchádza, naše pre
slobodnú vôľu, ktorá
poslúcha.
(sv.Gregor
Veľký)
034.Pánovi a
spoločnosti často slúžia polokriminálne typy,
vyvrheli a stratenci, ktorí sa vďaka svojim
pozoruhodným
skutkom
stanú ľudovými a potom časom náboženskými hrdinami. Izrael bol svojou
náboženskou podstatou
puritánskou
spoločnosťou, ale je zaujímavé, ako často sa Boh obracal k hriešnikom, alebo
štedro reagoval, keď sa
oni obrátili k nemu.
(P.Johnson)
035. Kto si chce
udržať Božiu milosť, nech je vďačný, keď ju dostáva a trpezlivý, keď sa mu
odníma. Nech sa modlí, aby
sa opäť vrátila, a nech je opatrný a
pokorný, aby ju nestratil.
(Kempenský)
036.Ďakuj aj za to
najmenšie a budeš súci dostať viac.
(Kempenský)
037.Dary prírody dávaš
rovnako dobrým i zlým; ale milosť, čiže láska je zvláštnym darom vyvolencov -
tí, čo sú ňou
ozdobení,
sú hodní večného života.
(Kempenský)
038.Ak chceš získať
slobodu a milosť, všetky tvoje skutky má predchádzať dobrovoľné obetovanie seba
do Božích rúk.
(Kempenský)
039.Človek sa totižto
najmä tým stáva neschopným prijať Božiu milosť, že sa hneď znova príliš oddáva
svetským
útechám.
(Kempenský)
040.Slovo milosť by
som navrhoval nahradiť slovom priazeň.
(Rahner)
041.Milosť je schopná
svoju činnosť vyvíjať v rozličnom smere.
(Rahner)
042.Boh dáva veľa
milostí nie pre budúcnosť ale pre prítomnú chvíľu.
(P.Rosso)
043.Vďačnosť najviac
priťahuje božie dary milosti, lebo keď mu ďakujeme za dobrodenie, dojíma ho to
a ponáhľa sa
poslať nám desať ďalších.
(sv.Terezka)
044.Robiť dobro bez
Božej pomoci je takisto nemožné ako nechať v noci svietiť slnko.
(sv.Terezka)
045.Všetko je milosť.
(sv.Terezka)
All rights of
the producer and of the owner
of the work
reproducer reserved.