Múdrosť
001.Niekto ktosi
múdrosť definoval ako kombináciu troch prvkov: skúseností, inteligencie a
ľudských kvalít.
(J.Adair)
002.Múdry jednoducho
je ten, kto pozná najvyššiu príčinu jednoducho. V nejakom rode je ten, kto
pozná najvyššiu príčinu
v
tom rode. Múdry je staviteľ vzhľadom k stavbárom.
(sv.TA I q.1
a.6)
003.Kto pozerá k
jednoducho najvyššej príčine celého vesmíru, ktorou je Boh, nazýva sa najviac
múdrym.
(sv.TA I q.1
a.6)
004.Dary múdrosti a
vedy nie sú nič iného, než akési dokonalosti ľudskej mysle, ktorými je človek
uspôsobovaný, aby
nasledoval
vnuknutia Ducha Svätého v poznaní Božích a ľudských.
(sv.TA II/I
q.68 a.5)
005.Múdremu náleží
poznať najvyššiu príčinu, cez ktorú sa veľmi iste súdi o iných a podľa nej
treba všetko usporiadať.
(sv.TA II/II q.45 a.1)
006.Múdrosť
predpokladá lásku. Láska nemôže byť so smrteľným hriechom.
(sv.TA II/II
q.45 a.4)
007.Bohabojnosť je
počiatkom múdrosti, pokiaľ pôsobí odstúpenie od zlých skutkov.
(sv.TA II/II
q.45 a.6)
008.Pravá múdrosť je v
šťastí okrasou, v nešťastí oporou.
(Aristoteles)
009.Skúsenosť na
rozdiel od poznania vie, ale nevie prečo.
(Aristoteles)
010.Múdrosť je
poznanie božských vecí.
(sv.Augustín)
011.Múdrosť patrí
pokojným, v ktorých žiadne hnutie nie je odbojné, ale poslušné rozumu.
(sv.Augustín)
012.Génius, vtip a
duch národa sa odhalí v jeho prísloviach.
(F.Bacon)
013.Mozog orgán,
pomocou ktorého myslíme, že myslíme.
(A.Bierce)
014.Myslieť znamená
podmieňovať.
(M.Blondel)
015.Humor má ten, kto
sa smeje hneď, smiať sa neskôr nie je nijaké umenie.
(G.Branstner)
016.Občas robíme chyby
také neinteligentné, že sa z nich nikto nemôže ani poučiť.
(G.Branstner)
017.Verím v miernu moc
rozumu nad človekom.
(B.Brecht)
018.Inteligentný
človek vyberá zo svojich vedomostí tie správne v správnom čase a na správnom
mieste.
(M.Bubák)
019.Každého napadnú
hlúpe myšlienky, lenže múdry ich nevysloví.
(W.Busch)
020.Istota, že sme
inteligentnejší ako tí ostatní je povážlivá už preto, lebo to isté si myslí
množstvo hlupákov.
(A.Camus)
021.Človek
nazhromaždil všetku múdrosť svojich predchodcov a pozrite sa, aký je hlúpy.
(E.Canetti)
022.Odkedy zabúda
všetko, vie omnoho viac.
(E.Canetti)
023.Múdri sa naučia od
hlupákov viac, ako sa hlúpi poučia z príkladu múdrych.
(M.Cato)
024.Deväť desatín
múdrosti je - byť múdrym v pravý čas.
(Cicero)
025.Jasnosť je ozdobou
hlbokých myšlienok.
(L.Clapiers)
026.Veci, ktoré vieme
najlepšie, sú tie, ktoré sme sa neučili.
(L.Clapiers)
027.Informácie nie sú
totožné s vedomosťami a vedomosti nie sú totožné s múdrosťou.
(A.Clarke)
028.Predstavte si to
ticho, keby ľudia hovorili len to, čo si myslia.
(Čapek)
029.Za čo iného sa
môže lož vydávať, ak nie za pravdu, a hlúposť, ak nie za rozum.
(Čapek)
030.Naša reč je múdra:
robí zásadný rozdiel medzi „som presvedčený“ a „presvedčil som sa“.
(Čapek)
031.Ľudia premýšľajú
skôr pod tlakom nutnosti než z čistej potreby.
(Čapek)
032.I z prázdne
stodoly sova vyletí.
(České príslovie)
033.Nestačí mať dobrý
rozum, treba ho aj dobre používať.
(Descartes)
034.Pochybujem - a
preto myslím. Myslím - teda som.
(Descartes)
035.Škoda, že niektorí
nájdu múdrosť až vtedy, keď už nemajú síl na jej realizáciu.
(A.Dermek)
036.Pravá múdrosť, to
sú skutky, nielen pohyby, musí tomu predchádzať rozmýšľanie.
(A.Dermek)
037.Človek je
najinteligentnejší zo všetkých živočíchov - a tiež najneuváženejší.
(Diogenes)
038.Poznaná pravda má
povznášať ducha, nie spáliť svet.
(Sa´Dí)
039.Pýtam sa na všetko
krok za krokom.
(Dostojevskij)
040.Uváž raz, kým čosi
dáš, dva razy, kým dačo prijmeš, a tisíc ráz, kým o niečo požiadaš.
(Eschenbachová)
041.Starí ľudia okrem
toho majú charizmu preklenúť priepasti medzi generáciami
ešte skôr, než vznikli. Koľko detí našlo
porozumenie
a lásku v očiach, slovách a nežnostiach starých ľudí!
(FC 27)
042.Irónia je veselosť
a radosť múdrosti. Bez irónie by svet bol ako les bez vtákov.
(A.France)
043.Najrozumnejšie je
nechcieť byť príliš rozumný.
(V.E.Frankl)
044.Úplní hlupáci a
múdri ľudia sú neškodní - nebezpeční sú len tí napolovicu
hlúpi a napolovicu múdri.
(A.Fredro)
045.Ten, kto pozná
svoje medze, je už napoly múdry.
(J.Galsworthy)
046.Rozum je zdrojom všetkej citlivosti.
(Gándhí)
047.Kto v sprostosti
zotrváva, menuje sa hlúpy.
(Gavlovič)
048.V Ježišových
slovách je viac svetla, ako v ktoromkoľvek ľudskom slove. Zdá sa, že to nestačí
len uznať. Je ešte
potrebné
veriť.
(A.Gide)
049.Múdry je ten, kto
sa všetkému čuduje.
(A.Gide)
050.Mali by sme...
každý deň vypočuť aspoň malú pesničku, prečítať dobrú báseň, vidieť vhodný
obraz a, ak je to možné,
prehovoriť
zopár rozumných slov.
(Goethe)
051.Blázni a rozumní
ľudia sú rovnako neškodní. Len poloblázni a napoly múdri ľudia sú tí
najnebezpečnejší.
(Goethe)
052.Zo všetkých
zlodejov sú hlupáci najhorší; okradnú nás aj o čas, aj o dobrú náladu.
(Goethe)
053.O väčšine vecí
dáva väčšina ľudí svojej duši za radkyňu domnienku. A domnienka, ktorá je
vrtkavá a nestála, prináša
nestále
a vrtkavé šťastie tým, ktorí ho užívajú.
(Gorgias)
054.Nevzdelanec vidí
všade len jednotlivé veci, polovzdelanec pravidlo, vzdelanec výnimku.
(F.Grillparzer)
055.Jeho pochybnosti
sú lepšie ako istoty väčšiny ľudí.
(P.Hardwicke)
056.Múdri plodia múdre
myšlienky a blázni ich rozširujú.
(H.Heine)
057.Nesúďme ledabolo o
najväčších veciach.
(Herakleitos)
058.Sférou znalosti je
reč, zatiaľ čo privilégiom múdrosti je mlčanie.
(O.Holmes)
059.Sila bez múdrosti
sa zrúti pod vlastnou ťarchou.
(Horatius)
060.Pokiaľ sa človek
pýta, chce byť.
(M.Horníček)
061.Zo všetkých
hlupákov je najneznesiteľnejší scestovaný hlupák. Prináša si hlúposti iných
národov a pridáva ich k
svojim.
(Humboldt)
062.Dôkazom vysokého
vzdelania je schopnosť hovoriť o najväčších veciach najjednoduchším spôsobom.
(D.Hume)
063.Múdrosť označuje
snahu dosiahnuť najlepšie ciele pomocou najlepších prostriedkov.
(F.Hutcheson)
064.Múdrosť, ktorá je
zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná
milosrdenstva a
dobrého
ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.
(Jak 3,17)
065.Umenie byť múdrym,
je umenie vedieť, čo treba prehliadnuť.
(W.James)
066.Múdre rady nie sú
huby, aby vyrástli aj tam, kde ich nikto nesial.
(M.Jókai)
067.Lebo čím viac je
múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti; a ako si niekto zväčšuje vedomosti,
tak si zväčšuje aj
bolesť.
(Kaz 1,18)
068.Len ten, kto
všetko prijíma tak, ako je a nie podľa toho, čo sa hovorí a súdi, je naozaj
múdry, lebo viac ho poučuje
Boh ako ľudia.
(Kempenský)
069.Ak pri každej
udalosti nebudeš hľadieť len na to, ako sa javí navonok, a ak nebudeš na to, čo
vidíš alebo počuješ,
pozerať
len telesným okom, ale ak zakaždým vojdeš ako Mojžiš do svätostánku poradiť sa
s Pánom, neraz počuješ
Božiu
odpoveď a vyjdeš odtiaľ poučený o mnohých veciach prítomných i budúcich.
(Kempenský)
070.Nájdeme tisíc
učencov, alebo ľudí s bohatými vedomosťami, kým natrafíme na múdreho človeka.
(F.Klinger)
071.Človek má tri
cesty, aby rozumne konal: 1, Keď rozmýšľa - to je najšľachetnejšia. 2, Keď
opakuje - to je
najjednoduchšia.
3, Vlastná skúsenosť - to je najhorkejšia.
(Konfucius)
072.Inteligencia
vyjadruje určitú všeobecnú schopnosť, ktorá je podkladom pre primerané
prispôsobenie sa situácii, a to
najmä
novej, kde nestačíme so skúsenosťami.
(M.Košč)
073.Príslovia sa rodia
iba v tej fáze rozvoja jazyka, pokým ešte jazyk vie mlčať.
(K.Kraus)
074.Veľa toho vie
sedliak, čo nevie filozof.
(Langbehn)
075.Vyzeráte múdro.
Napravte, prosím, tú chybu.
(Ch.Lamb)
076.Je nechutné byť
stále múdrym, je to ako byť na ustavičnom pohrebe.
(D.Lawrence)
077.Hlúposť je matkou
zločinu, ale otcovia sú často geniálni.
(S.J.Lec)
078.Z geniálnej
myšlienky možno odstrániť všetky slová.
(S.J.Lec)
079.Hlúposť často núti
ľudí k veľkému zamysleniu.
(S.J.Lec)
080.Je ešte ľahšie
posúdiť rozum človeka podľa otázok ako podľa odpovedí.
(F.Lévis)
081.Niet na svete
takých slov, ktorými by sa s hlupákom dalo hovoriť o múdrosti.
(Ch.Lichtenberg)
082.Hlupák vždy
zbožňuje to, čomu nerozumie.
(C.Lambroso)
083.Žiaden omyl nie je
taký veľký, aby nemal svojich poslucháčov.
(M.Luther)
084.Biele vlasy nie sú
známkou múdrosti, ale staroby.
(Menandros)
085.Kvalitní ľudia
vedia všetko, bez toho, aby sa niečo naučili.
(Moliére)
086.Je veľmi ťažké
odlíšiť hlupáka od múdreho vtedy, keď obaja mlčia.
(Moliére)
087.Keď si si istý, že rozumieš všetkému, čo sa deje, beznádejne sa
pletieš.
(W.Mondale)
088.Rozum je jediný
dar, ktorý príroda pravdepodobne rozdelila spravodlivo, pretože nikto sa
nesťažuje, že ho má málo.
(M.de Montaigne)
089.Materiálna chudoba
sa ľahko vylieči; vyliečiť chudobu ducha je nemožné.
(M.de Montaigne)
090.Svojhlavosť a
zarytosť je najistejší dôkaz hlúposti.
(Montaigne)
091.Urobť čokoľvek blbovzdorným je nemožné, pretože blbci sú ohromne
vynaliezaví.
(Murphy)
092.Ľudia cvičia
obvykle svoju pamäť viac než svoju súdnosť.
(Napoleon)
093.Každá generácia si
myslí, že je inteligentnejšia než predošlá a múdrejšia ako nasledujúce.
(G.Orwell)
094.Skúsenosti - to sú
zacelené rany našej hlúposti.
(J.Osborne)
095.Je dobré učiť sa i
od nepriateľov.
(Ovidius)
096.Srdce má svoje
dôvody, ktoré rozum nepozná.
(B.Pascal)
097.Šťastný, kto
nerozumie citátom.
(J.Paul)
098.Hľadaj pravdu v
myšlienke a nie v tlejúcich knihách. Ak chceš vidieť mesiac, pozeraj sa na
oblohu a nie do kaluže.
(Perzská
múdrosť)
099.Múdry je ten, kto
sa vie učiť od každého človeka.
(Perzské príslovie)
100.Životná múdrosť je
- dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s
vekom.
(Picasso)
101.Ak to človeku roky
rokúce nešlo a potom naraz z ničoho nič začne byť geniálny, tak je to beztak
len preto, že sa
zbláznil
z toho, ako mu to roky rokúce nešlo.
(J.Pick)
102.Blahoslavený
človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť. Lebo je výhodnejšie
zarobiť si ju, než
zarobiť striebro, a získať si ju (hodno
viac), ako najvyberanejšie zlato.
(Prís 3,13-14)
103.Najkratšie
odpovede Áno a Nie vyžadujú najdlhšie rozmýšľanie
(Pythagoras)
104.Buď mlč, alebo
povedz niečo, čo je lepšie ako mlčanie.
(Pythagoras)
105.Najmúdrejšie je
číslo.
(Pythagoras)
106.Somár je jediné
zviera, ktoré sa slepo nepodrobuje vôli človeka. Preto sme ho vyhlásili za
symbol hlúposti.
(Radič)
107.Čím vyššie
vystúpiš, tým objavíš viac miest, ktoré si ešte nestačil navštíviť.
(A.Radiščev)
108.S múdrym človekom
je vždy o čom mlčať.
(Rímske príslovie)
109.Každý je ignorant,
len v rôznych oblastiach.
(W.Rogers)
110.Rozum je vždy
bláznom srdca.
(Rochefoucauld)
111.Je ľahšie byť
múdrym pre ostatných, ako pre seba.
(Rochefoucauld)
112.Každý sa sťažuje
na zlú pamäť, ale nikto sa nesťažuje na zlý úsudok.
(Rochefoucauld)
113.Spolu s
myšlienkami, ktoré sú pod našu úroveň, máme aj také, ktorých úroveň
nedosahujeme my.
(J.Rostand)
114.Nezáleží na tom,
čo máš pred menom, či za menom, ale čo máš v hlave.
(P.Rosso)
115.Nezáleží na tom,
čo máš pred menom a čo za menom, ale či to uprostred stojí skutočne za niečo.
(P.Rosso)
116.Nie je nič
hlúpejšieho, než múdrosť na nevhodnom mieste.
(E.Rotterdamský)
117.Pokiaľ si pamätám,
v Evanjeliu nie je ani jedno pochvalné slovo o inteligencii.
(B.Russel)
118.Kto pozná pravdu,
miluje a cení si dobro a správne robí, ten je múdry.
(J.M.Sailer)
119.Niet lepšieho a
žiadúcejšieho dôvtipu ako jednoduchosť.
(sv.Fr.Saleský)
120.Múdrosť prísloví
je v tom, že si odporujú.
(C.Sbarbaro)
121.Najlepšie
myšlienky sú spoločným vlastníctvom.
(Seneca)
122.Myšlienky sú bez
cla.
(Shakespeare)
123.Blázon sa pokladá
za múdreho, ale múdry vie, že je blázon.
(Shakespeare)
124.Múdry je ten, kto
hovorí málo.
(Shakespeare)
125.Nebolo doposiaľ
filozofa, ktorý by vedel trpezlivo znášať bolesti zubov.
(Shakespeare)
126.Nie je hlupák, kto
nevie, ale ten, kto nechce vedieť.
(H.Skovoroda)
127.Idey môže oceniť
len ten, kto sám nejaké má. A len ten môže rozpoznať ich hodnotu, kto ich je
sám hoden.
(A.Schoenberg)
128.Čomu nerozumieš,
to nehaň.
(Slov.príslovie)
129.Kto sa chce
blázniť, musí mať rozum.
(Slov.príslovie)
130.Viem, že nič
neviem.
(Sokrates)
131.Ak ste krásni,
staňte sa dôstojnými vašej krásy; ak ste škaredí, dajte zabudnúť na škaredosť
svojou múdrosťou.
(Sokrates)
132.Duchaplnosť
spočíva v tom, že vidíme podobnosť medzi vecami, ktoré sú rozdielne a rozdiel
medzi tými, ktoré sa
navzájom podobajú.
(A.Staël)
133.Myslenie nie je
prepych, ale jediná životná dôstojnosť. Ak táto planéta zhynie - tak na
nedostatok lásky a myslenia.
(P.Strauss)
134.Myšlienka plodí
myšlienku. Mozog nie je akumulátor, ale generátor.
(P.Strauss)
135.Aforizmus je
agresívna forma múdrosti. Duchovný elektrický úder.
(P.Strauss)
136.Veľká myšlienka
nepotrebuje veľa slov.
(P.Strauss)
137.Múdry sa mýli
sedemkrát denne.
(Tal.príslovie)
138.Kto je múdry? Kto
sa učí od každého.
(Talmud)
139.Je ešte vôbec
človek, ktorý vie, že najlepšie zo všetkých imaní je rozvaha?
(Teiresias)
140.Inteligentný
človek vie, kedy a kde má prestať byť rozumným.
(J.Tétreau)
141.Náš mozog je
zostrojený tak, že môže robiť po celý čas veľký počet omylov, a to je vlastne
jadro nášho myslenia.
(L.Thomas)
142.Nikto učený z neba
nespadol. Ale hlupákov ako keby zhadzovali!
(J.Tuwim)
143.Rozdiel medzi
správnym slovom a takmer správnym slovom je rozdiel medzi bleskom a
svätojánskou muškou.
(M.Twain)
144.Ľudia sa líšia
najnápadnejšie tým, že blázni vystrájajú stále tie isté hlúposti a rozumní
stále iné.
(K.Waggerl)
145.Božia múdrosť a
ľudská hlúposť spolu ovládajú svet.
(A.M.Weiss)
146.Celé vojenské
úsilie a dokonca i celé naše životné úsilie, spočíva v snahe zistiť tým, že
niečo robíme, to, čo nevieme.
Hovorím tomu hádať, čo je na druhej
strane kopca.
(Wellington)
147.Ste múdry. A to je
jediný majetok, ktorý vám nikto nemôže vziať. Z múdrosti sa nedá nikto nijakým
dekrétom
vysťahovať.
(J.Werich)
148.Nad ľudskou
hlúposťou sa nedá zvíťaziť. Ale nikdy sa nesmie prestať proti nej bojovať.
(J.Werich)
149.Všade, kde je
blbec, je nebezpečie.
(J.Werich)
150.Dnes je každý
duchaplný. To je úplná pohroma. Človek už priam prahne po malej hlúposti.
(O.Wilde)
151.Ak mi niekto
vysvetlí, čo je jedno, ja budem môcť povedať, čo je všetko bytie.
(Zenón)
152.Keby tak múdri
tušili, čo všetko dokážu vymyslieť hlupáci!
(J.Žáček)
153.Múdrosť je umenie
správne žiť.
(XY)
154.Dobre položená
otázka je viac ako polovica správnej odpovede.
(XY)
All rights of
the producer and of the owner
of the work
reproducer reserved.