Veda
001.Pochybnosť prináša
skúšku a skúška pravdu.
(P.Abelard)
002.Ešte som nevidel
problém tak zložitý, aby sa nemohol stať ešte komplikovanejším, keď sa naň
správne pozriete.
(P.Anderson)
003.Trochu vedieť je
nebezpečná vec.
(Angl.príslovie)
004.Musí sa povedať,
že len vierou sa drží, že svet nebol vždycky a nemôže sa preukázateľne dokázať.
Novosť sveta
nemôže mať dôkaz zo strany samého sveta.
(sv.TA I q.46
a.2)
005.I myslenie občas
škodí zdraviu.
(Aristoteles)
006.Všetko, čo sa
prevádza z možnosti v skutočnosť, prevádza sa tým, čo v skutočnosti už je.
(Aristoteles)
007.Slnko je planúci
kameň.
(sv.Augustín)
008.Znalosť príčin je
skutočná veda.
(F.Bacon)
009.Môžu sa postaviť lode,
ktoré veslujú bez ľudí, takže plávajú ako najväčšie riečne a námorné lode.
Plávajú riadené
jedným človekom rýchlejšie, ako keby
boli plné veslárov. Môžu sa tiež zostaviť vozy, ktoré môžu sa bez zvieraťa dať
do pohybu a idú neobyčajnou rýchlosťou.
(františkán R.Bacon
)
010.Mnohé živočíchy
nachádzajú záľubu v kvetoch pre ich krásu, vôňu, či farbu. Včely však v nich
nachádzajú med!
(sv.Bazil)
011.Sú ľudia, čo
vyhľadávajú poznatky iba pre vedomosť - to je plytká zvedavosť. Iní hľadajú
vzdelanie len preto, aby sa
sami stali známymi - to je hanebná
márnosť. Sú aj takí, čo sa oddávajú vede, aby z nej vyťažili bohatstvo alebo
pocty
- a to je škaredá pohnútka. Ale sú aj
takí, čo získavajú poznatky pre mravné povznesenie iných - tých vedie láska. A
ešte sú aj takí, čo sa učia preto, aby
sa sami mravne povzniesli - to je múdrosť.
(sv.Bernard)
012.Keď vstupujete do
laboratória, odložte svoju predstavivosť, ako odkladáte kabát. Keď budete
odchádzať, zasa si ju
vezmite.
(C.Bernard)
013.Človeku nestačí
veda, ale nestačí, ani filozofia bez vedy.
(Bogliolo)
014.Veda nám sľúbila
pravdu ... nikdy nesľubovala ani pokoj, ani šťastie.
(G.Le Bon)
015.Nijaká z kníh
naozajstného spisovateľa nie je založená na výmysloch - okrem pamätí.
(W.Brudzinski)
016.Vedec má rád
pravdu pre pravdu ako takú, nech vedie kamkoľvek.
(L.Burbank)
017.Expert je ten, kto
vie stále viac a viac o niečom, čo je stále menšie a menšie.
(N.Butler)
018.Všetok pokrok sa
zakladá na všeobecne vrodenej túžbe každého organizmu žiť nad svoje
prostriedky.
(S.Butler)
019.Definícia znamená
zatvoriť divočinu nápadu medzi steny slov.
(S.Butler)
020.Veda je iba výmena
našej nevedomosti za nevedomosť nového druhu.
(G.G.Byron)
021.Nič nie je
objavené a súčasne dokonalé.
(Cicero)
022.Príčiny udalostí
nás zaujímajú často viac než samé udalosti.
(Cicero)
023.Počiatočným bodom
nášho poznania je omyl. Ten v priebehu ďalšieho poznávania vyvraciame. Na konci
poznávacieho procesu je omyl úplne
vyvrátený a my nevieme nič. Ale vieme to správne.
(J.Cimrman)
024.Píšte krátke vety,
podmet, sloveso, predmet, hotovo! Prv než napíšete prídavné meno, zaskočte sa
ku mne opýtať, či
je potrebné. Pracujem o tri poschodie
vyššie od vás.
(Clemenceau)
025.Dejiny vedy
ukázali, že teóriu je možné vyvrátiť len lepšou teóriou, a nikdy len faktami,
ktoré sú s ňou v rozpore.
(J.Connant)
026.Jednou z
najväčších civilizačných pohrôm je učený hlupák.
(Čapek)
027.O mnohých veciach
vieme vlastne len ich meno - a nič ďalej.
(Čapek)
028.Príroda sa snaží
klamať vám priamo do očí.
(Darvin)
029.Človek má poznávať
s vedomím, že je vzdialený od skutočnosti.
(Demokritos)
030.Keď ste vylúčili
nemožné, všetko, čo zostane, nech je to akokoľvek nepravdepodobné, musí byť
pravda.
(A.Doyle)
031.Logika, podobne
ako whisky, stráca svoj blahodárny účinok, keď sa používa v nadmernom množstve.
(E.Dunsany)
032.Veda je ako ostrý
nástroj, s ktorým sa ľudia hrajú ako deti a porežú si prsty.
(A.Eddington)
033.Jedným z
najsilnejších motívov, ktorý vedie mužov do umenia a vedy, je únik z
každodenného života vyznačujúceho
sa bolestnou drsnosťou a beznádejnou
nudou, od okov vlastných, stále sa meniacich túžob.
(Einstein)
034.Bez viery, že sa
tento svet tak, ako sa javí nášmu poznaniu, riadi zákonmi rozumovej povahy, si
neviem predstaviť
skutočného vedca. Prírodné vedy bez
náboženstva sú ochrnuté.
(Einstein)
035.Každé poznanie o
skutočnosti vychádza zo skutočnosti a ústi do nej.
(Einstein)
036.Je otázka, čo je
pre vedca významnejšie, či poznanie faktov, či fantázia.
(Einstein)
037.Najkrajšie pocity
vyplývajú zo záhad. Sú to pocity, ktoré stoja pri kolíske skutočného umenia a
skutočnej vedy.
Človek, ktorý tento pocit nepozná,
človek, ktorý sa už nedokáže diviť a ktorý nevie žasnúť, je prakticky mŕtvy. Je
ako
zhasnutá
svieca.
(Einstein)
038.Skvelá kniha:
najprv ju zhltneme, potom si ju v pokoji prečítame, a nakoniec si ju kúpime.
(Eschenbachová)
039.Pre tých, čo sa
nevedia čudovať, zázraky neexistujú.
(Eschenbachová)
040.Všetko poznanie
vychádza z pochybnosti a končí sa vo viere.
(Eschenbachová)
041.Veda je dlhou
históriou školenia o tom, ako si prestať klamať do kapsy.
(R.Feynman)
042.Teoretik na
bojovej fronte vedy, tam, kde zahajuje boj s neznámym, alebo v ňom pokračuje,
drží síce malý frontový
úsek, na ňom však môže vykonať niečo
nenahraditeľného a jedinečného a jedinečnosťou tohto osobného výkonu
môže byť nenahraditeľný.
(V.E.Frankl)
043.Bol taký učený, že
dokázal pomenovať koňa v deviatich jazykoch, a taký nevedomý, že si kúpil
kravu, aby na nej
jazdil.
(B.Franklin)
044.Štipka nábožnosti
platí viac, než desať centov učenosti, kvapka skutočnej lásky je vzácnejšia ako
celé more vedy.
(sv.František Asisský)
045.Žiadna vedomosť
nám nepomôže, ak sme stratili schopnosť dojať sa utrpením inej ľudskej osoby,
priateľským
pohľadom druhej osoby, spevom vtáka,
zeleňou trávy. Ak sa stane človek ľahostajným k životu, potom tu už nie je
nádej, že by si mohol zvoliť dobro.
(E.Fromm)
046.Mať znalosti je
oveľa menej, než vedieť.
(E.Fromm)
047.Je isté, že
myslenie bez znalosti faktov zostáva prázdne a neskutočné, ale púhe
„informácie“ môžu byť pre myslenie
práve tak prekážkou ako ich nedostatok.
(E.Fromm)
048.Mnohé zo
základných problémov osobného a spoločenského života sú veľmi jednoduché, také
jednoduché, že sa od
každého môže predpokladať ich
pochopenie. Často však sú zakryté rečou odborných prekomplikovaných výrazov a
to
ľudí odradzuje.
(E.Fromm)
049.Skončite s
predstavou, že za svojho života môžete sami nájsť to, čo najväčší duchovia
ľudstva odhalili v priebehu
mnoho tisíc rokov, pričom každý staval z
kameňov a náčrtov svojho predchodcu.
(E.Fromm)
050.Keď sa však
vykonáva sústavné bádanie vo všetkých vedných oboroch skutočne vedecky a podľa
mravných zásad,
nebude nikdy v skutočnom rozpore s
vierou, pretože veci vonkajšie i veci, ktoré sú predmetom viery, pochádzajú od
jedného a toho istého Boha.
(GS 36)
051.Vedecký výskum sám
o sebe nie je vedou: ešte stále je to umenie alebo remeslo.
(W.George)
052.Človek vlastne
vie, len keď vie málo. Čím vie viac, tým väčšie sú jeho pochybnosti.
(Goethe)
053.Nestačí vedieť,
treba vedieť aj použiť.
(Goethe)
054.Zdá sa, že
niektoré knihy sú napísané nie na to, aby sme sa z nich učili, ale aby sme
vedeli, že ich autor niečo vedel.
(Goethe)
055.Každá vec má
niekoľko príčin.
(Goethe)
056.Čo človek skúma a
vie, to je veda. Čo človek cíti, to je poézia.
(F.Grillparzer)
057.Nielenže je vesmír
podivnejší, než si myslíme; je dokonca podivnejší, než si dokážeme predstaviť.
(J.Haldane)
058.Všetko sa deje vo
svári.
(Herakleitos)
059.Osamotený jedinec
môže dnes vo vede sotva dosiahnuť významnejší úspech a ešte menej môže svoje
dielo naplno
rozvinúť.
(J.Herovský)
060.Tragédia ľudského
rodu: všeobecne platí, že človek je múdry jednostranne, ale hlúpy mnohostranne.
(Ľ.Hirszfeld)
061.Veda je topografia
nevedomosti.
(O.Holmes)
062.Každý nemusí byť
vedcom, ale každý musí dnes vede otvárať dvere.
(M.Horanský)
063.Kozmický priestor
vôbec nie je ďaleko. Je tak na hodinu cesty, keby vaše auto dokázalo ísť kolmo
hore.
(F.Hoyle)
064.Človek sa odvažuje
do tmy, do diaľky, kde naň vanie modré nebo a nedosiahnuteľná diaľka, pričom
každý krok, čo
robí, je tápaním a neistotou.
(J.Hron)
065.Veda nie je nič
iného ako vyškolený a organizovaný zdravý rozum.
(T.Huxley)
066.Ak je málo
vedomostí nebezpečná vec, kde je človek, ktorý ich má dosť na to, aby bol mimo
tohto nebezpečenstva.
(T.Huxley)
067.Logické dôsledky
sú strašiakom hlupákov a majákom múdrych.
(T.Huxley)
068.Najväčšou
tragédiou vedy je, že škaredé fakty zabíjajú krásne hypotézy.
(T.Huxley)
069.Pokrok je matkou
problémov.
(Chesterton)
070.Čo nám osoží, otče , namáhavé a ťažké štúdium, keď prostí ľudia
pestovaním pokory a modlitby stávajú sa omnoho
učenejšími ako my, ktorí bledneme a
tratíme zrak od učenia. Oni sa vznášajú k nebesiam, kým my sa plazíme po
zemi, oni prostotou nebo dobývajú,
zatiaľ čo my namyslení na svoju vedu musíme sa právom obávať, aby pred nami
nebolo naveky zatvorené.
(bl.Ján Ribera)
071.Skutočnosť nekončí
tam, kde končí naše poznanie o nej.
(Jäger)
072.To nevzdelanec
vnáša do sveta problémy.
(Jehuda)
073.Keď v ktorejkoľvek
vede nie sú protichodné názory, neexistuje boj, potom sa veda uberá na svoj
vlastný pohreb.
(P.Kapica)
074.Prestaň sa príliš
zháňať po vedomostiach, lebo v nich je mnoho roztržitosti a sklamania.
(Kempenský)
075.Pokojamilovný
človek viac osoží než učený.
(Kempenský)
076.Lepšie je menej
vedieť a svoj menší rozhľad doplňovať pokorou, než mať celé poklady vedomostí a
pritom byť
márnivo samoľúbym.
(Kempenský)
077.Keď akokoľvek
mnoho prečítaš a poznáš, vždy sa budeš musieť vracať k jedinému začiatku
všetkého.
(Kempenský)
078.Mnohí stratili
svoje spojenie s Bohom, že chceli vyskúmať, čo je pre nich príliš vysoké.
(Kempenský)
079.Od teba sa
vyžaduje viera a bezúhonný život, nie vysoké poznanie a hlboká znalosť Božích
tajomstiev.
(Kempenský)
080.Vo vzťahu k svojim
systémom je väčšina tvorcov systémov taká ako človek, ktorý si postaví obrovský
hrad a býva v
chatrči vedľa neho. Nežijú v budovách
svojich vlastných obrovských systémov.
(S.Kierkegaard)
081.Novú pravdu treba
vysloviť tak, aby sa zdalo, že vrabce na streche ju iba náhodou nevyčvirikali.
(K.Kraus)
082.Umelec je iba ten,
kto z riešenia vie urobiť hádanku.
(K.Kraus)
083.Nadpísať, posledné
stránky knihy slovom - Obsah znie v niektorých prípadoch priveľmi trúfalo.
(L.Kumor)
084.Tí, ktorí veľa
vedia, nehovoria, kto hovorí, nemá poznanie.
(Lao-c´)
085.Naša nevedomosť
dobýva stále ďalšie svety.
(S.J.Lec)
086.Hlúposti jednej
epochy sú pre vedu nasledujúcej epochy práve tak dôležité ako jej múdrosť.
(S.J.Lec)
087.Veda vlastne
začína byť zaujímavá až tam, kde sa končí.
(J.Liebig)
088.Nie div, že je na
univerzitách toľko múdrostí - každý niečo prinesie a nijakú neodnesie.
(Lowell)
089.Ak kradnete od
jedného autora, je to plagiát. Ak kradnete od mnohých, je to výskum.
(W.Mizner)
090.Kto sa ženie za duchaplnosťou - dohoní hlúposť.
(Montesquieu)
091.Žijeme vo svete, v
ktorom vedomosti predstihli múdrosť tak ako nikdy predtým.
(Ch.Morgan)
092.Neviem, čo som
odovzdal svetu, no mne samému sa zdá, že som sa podobal chlapcovi, ktorý sa
hral na brehu mora
a bavil sa tým, že našiel hladký
kamienok alebo krásnu mušľu, avšak veľký oceán pravdy ležal pred ním
neodhalený.
(I.Newton)
093.Bytie a veda je
more bez brehov. Čím ďalej prenikáme, tým nezmerateľnejšie sa rozprestiera to,
čo ešte leží pred
nami.
(I.Newton)
094.Čo vieme je
kvapkou, čo nevieme oceánom.
(I.Newton)
095.Hypotézy vytváram,
avšak hypotézam - ani svojim vlastným - neverím do posledného písmena.
(I.Newton)
096.Kto chce niekedy v
budúcne veľa povedať, nech dlho mlčí skrytý svetu. Kto chce niekedy blesk
zapáliť, ten musí dlho
mračnom byť.
(Nietzsche)
097.Vedieť používať
lexikón je lepšie ako veriť, že ním sme.
(Nobel)
098.Hypotézy sú siete.
Len ten uloví, kto sieť hodí.
(Novalis)
099.Vypálil knižnicu v
Alexandrii, kde bolo sedemsto tisíc rukopisov a povedal: Ak tieto knihy
obsahujú to isté, čo je v
koráne, sú zbytočné. Ak obsahujú niečo
iné, sú škodlivé.
(Omar)
100.Na racionálne
myslenie je určená prevažne ľavá hemisféra mozgu, na intuitívne chápanie pravá.
(Ornstein)
101.Vesmír vyzerá
stále menej ako veľký stroj a stále viacej ako veľká myšlienka.
(Ortega)
102.Pokrok vo vede je
nepriamo úmerný počtu vychádzajúcich odborných časopisov.
(Parkinson)
103.Je oveľa lepšie
vedieť niečo o všetkom ako vedieť všetko o jednom, univerzálnosť je lepšia.
(B.Pascal)
104.Dve krajnosti:
vylúčiť rozum a uznávať iba rozum.
(B.Pascal)
105.Posledným krokom
rozumu je poznanie, že existuje nekonečné množstvo vecí, ktoré sú mimo jeho
dosahu.
(B.Pascal)
106.Často je veda
prameňom všetkého zla. Túžba po nej môže byť nebezpečná.
(sv. Peter Damiani)
107.Nič nám neprekáža,
ba naša túžba dívať sa na svet jednotne nás priamo poháňa, aby sme urobili
rovnicu medzi
týmito dvoma zvrchovane účinnými a
predsa tajomnými silami: všeobecným poriadkom vedy a Bohom náboženstva.
(M.Planck)
108.Keď je
experimentálny výsledok v rozpore s existujúcou teóriou, je na obzore pokrok:
ukázala sa totiž nutnosť zmeniť
a vylepšiť teóriu.
(M.Planck)
109.Nahromadenie
faktov nie je veda, práve tak ako hromada kameňov nie je dom.
(J.Poincaré)
110.Nemôže byť vedecká
morálka; ale nemôže byť ani nemorálna veda.
(J.Poincaré)
111.Sloboda je pre
vedu tým, čím je vzduch pre zvieratá.
(J.Poincaré)
112.Práca vedca sa
podobá výstupu horolezca, o ktorom sa hovorí, že má mať vždy tri body isté a
štvrtý hľadať.
(O.Poupa)
113.Vedcovo bezpečné
neviem má pre pokrok poznania často rovnakú cenu ako jeho bezpečné viem.
(O.Poupa)
114.Nechať zhorieť
sviecu na hľadanie ihly.
(Príslovie)
115.Najmúdrejšie je
číslo.
(Pythagoras)
116.Teológovia a
všetci cirkevní vedci sú povolaní uviesť do súladu vieru s vedou a pričiňovať
sa o to, aby sa navzájom
prenikali.
(RH 19, J.P.II.)
117.Keby som mal
charakterizovať ich spôsoby, povedal by som, že pri formovaní svojich hypotéz
plytvajú veľkorysosťou
tak mocne ako puntičkárstvom pri
pokusoch.
(Ch.Richet)
118.Je len jeden
poctivý dôvod k vedeckej aktivite a to je uspokojenie potreby nájsť zmysel
vecí.
(C.R.Rogers)
119.Keď berieme do
úvahy ľudskú hlúposť, predsa len ľudia vedia veľa.
(E.Rostand)
120.Myslenie - s celou
svojou jemnou rozlišovacou schopnosťou - je len rafinovanejší obzor
nevedomosti, dokonca
najrafinovanejší zo všetkých trikov,
ktorými mája klame.
(Rgvéda)
121.S rovnakou vášňou
som hľadal poznanie. Prial som si porozumieť srdcu ľudí. Prial som si vedieť,
prečo svietia
hviezdy. Láska a poznanie, pokiaľ som
ich dosiahol, ma povznášali hore k nebesiam.
(B.Russell)
122.Veda nikdy
nevyrieši jeden problém bez toho, aby nenarobila desať nových.
(G.B.Shaw)
123.Nikto sa nemôže
úplne špecializovať bez toho, aby sa pri tom nepremenil na úplného idiota.
(G.B.Shaw)
124.Vedec, to je
človek, ktorý zabíja svoj voľný čas prácou.
(G.B.Shaw)
125.Študenti, ktorí sú
na Vysokých školách a majú už nad 25 rokov sú do budúcnosti zameraní viac na
prax. Niekedy je
to zameranie až také silné, že prekáža
vedeckosti, vedychtivosti.
(Říčan)
126.Každá veda sa
stáva poéziou, keď sa stala filozofiou - láskou k múdrosti.
(F.Scheling)
127.Teória je len
nástroj. Keď nástroj nie je pre prácu potrebný, musí sa vymyslieť iný.
(H.Schliemann)
128.Veda je účinná
protilátka proti jedu nekritického myslenia a povier.
(A.Smith)
129.Odborníci sa vždy
hnevajú, keď laika napadne niečo, čo ich nenapadlo.
(J.Steinbeck)
130.Výskum znamená
vidieť to, čo každý videl a pomyslieť si to, čo si ešte nikto nepomyslel.
(A.Szent)
131.Juliánsky kalendár
na gregoriánsky sa zmenil v noci zo 4. na 15. október 1582.
(Š.Šmálik)
132.Najväčšia povera
je viera v pokrok.
(J.Tati)
133.Veda, zvlášť však
veda dvadsiateho storočia, nám dala nahliadnuť do niečoho, čo sme predtým
vlastne nikdy
nepoznali: odhalila ľudskú nevedomosť.
(L.Thomas)
134.Môže nás tešiť, že
sme predsa len nejakú tú míľu urazili za púhych niekoľko tisíc rokov, čo
požívame jazyk poriadne,
ale viac by nás malo potešiť a priam
rozveseliť, že máme ešte pred sebou takú nedohľadnú vzdialenosť.
(L.Thomas)
135.I nábožnosť je
potrebná, ale veda tiež. Veda bez nábožnosti je ako ostrý meč v rukách dieťaťa.
Veda sa dá dobre
spojiť s kláštornou sústredenosťou.
(sv. Tomáš z Villanovy)
136.Nezištná
intelektuálna zvedavosť je životná nevyhnutnosť skutočnej civilizácie.
(G.Trevelyan)
137.Špecialista:
znalec, ktorý vie všetko o niečom a nič o hocičom inom.
(J.Tuwim)
138.Učený hlupák je
hlúpejší ako neučený.
(J.Tuwim)
139.Veda dneška je
omylom zajtrajška.
(J.von Uexküll)
140.Všetko, čo si
niekto dokáže predstaviť, môže niekto iný uskutočniť.
(J.Verne)
141.Šedivá je teória a
večne je zelený kôň života!
(P.Vilikovský)
142.Sú tri druhy
nevedomostí: keď sa nevie nič, keď sa vie niečo iné, než treba vedieť, a keď sa
nevie dobre, čo sa vie.
(Voltaire)
143.Tajomstvo úspechu
- mlčať o tom, čo neviete.
(Voltaire)
144.Systém je šifra,
pomocou ktorej sa pokúšame dešifrovať vesmír, a každý, ak je braný inak než ako
len šifra, musí
stroskotať.
(H.Wahl)
145.Zdá sa, že najviac
problémov vo svete pochádza od príliš usilovných ľudí. Keby len politici a
vedci boli lenivejší, o čo
by sme všetci boli šťastnejší.
(E.Waugh)
146.Je dôležitejšie
tešiť sa z ružového kvetu, ako priniesť jeho koreň pod mikroskop.
(O.Wilde)
147.Keby sa ľudia
občas nedopustili hlúposti, nevzniklo by absolútne nič múdreho.
(L.Wittgenstein)
148.Mysliteľ nahradil
slovo prečo slovom lebo.
(Š.Žáry)
149.Neexistuje
nezaujímavá veda, ale iba učitelia, ktorí vedu nezaujímavo prednášajú.
(XY)
150.Dĺžka výskumnej
správy je nepriamo úmerná dosiahnutému vedeckému výsledku.
(XY)
151.Len tí nezneužijú
svoju múdrosť, ktorí sa často spájajú s Bohom.
(XY)
All rights of
the producer and of the owner
of the work
reproducer reserved.