Viera
001.To, čomu možno
ľahko uveriť, nestojí za to, aby sme tomu uverili.
(Alain)
002.Keby sa lepšie
poznali pohanskí myslitelia, lepšie by sa chápala prevaha kresťanstva.
(bl.Ambróz Traversari)
003.Verím, aby som
rozumel.
(sv.Anzelm)
004.Viera predpokladá
prirodzené poznanie.
(sv.TA I q.2 a.2)
005.Tie veci, ktoré sú
z viery, nemôžu odporovať prirodzenému rozumu a naopak.
(sv.TA I q.1 a.8)
006.Začiatok viery nie
je v nás.
(sv.TA II/I q.13 a.4)
007.Nevera je posledný
hriech, ku ktorému je človek niekedy privedený inými hriechmi.
(sv.TA II/I q.50 a.1)
008.Vyznanie viery je
nutné ku spáse iba vtedy, ak je v nebezpečenstve Božia česť alebo prospech
blížneho.
(sv.TA II/II q.2 a.5)
009.Nevera, pokiaľ je
hriechom, vzniká z pýchy.
(sv.TA II/II q.10 a.1)
010.K spaseniu sa
príde dvojako: zásluhou Krista ako deti a hlúpi a vlastnou zásluhou pridanou
úkonu viery k zásluhe
Krista.
(sv.TA II/II q.87 a.1)
011.Predovšetkým ťa
upozorňujem na to, aby si sa pri debatách s neveriacimi nepokúšal dokazovať
pravdu viery
nezvratnými rozumovými dôvodmi. To by
bolo na ujmu viere. Máme sa usilovať skôr o to, aby sme vyvrátením
protivníkových námietok ukázali, že
katolícka viera nie je nepravdivá.
(sv.T.Aquinský)
012.Žiadne náboženstvo
nemá ten, kto nemá ľudskosť.
(Arabské príslovie)
013.Rozumej, aby si
veril, ver, aby si rozumel.
(sv.Augustín)
014.Čo je viera? Veriť
to, čo nevidíš.
(sv.Augustín)
015.Veriť môže len
ten, kto chce.
(sv.Augustín)
016.Za to, čo vieme,
vďačíme rozumu, za to čo veríme, vďačíme autorite.
(sv.Augustín)
017.Porozumenie je
odmena za vieru. nesnaž sa pochopiť, aby si veril, ale ver, aby si pochopil.
(sv.Augustín)
018.Odmena za našu
vieru bude, keď budeme vidieť, v čo veríme.
(sv.Augustín)
019.Nikto nemôže
stratiť vieru, iba ak ju sám zahodí.
(sv.Augustín)
020.Viera má vlastné
oči.
(sv.Augustín)
021.Kresťanská filozofia
je skoro ničím, ak sa uspokojí s tým, že postaví nad prirodzené pravdy iné,
vyššie pravdy. treba
vniknúť do vnútornej drámy myšlienky a
ukázať, že ak sa niečo postaví až do vrcholu a nemá to v základoch viery,
všetko sa zrúti.
(M.Blondel)
022.Zľutujte sa nad
nami, veriacimi ľuďmi, ktorí potrebujeme určité istoty, schopné dať zmysel
nášmu životu i smrti.
Chcem tu vyjadriť potrebu dogmy, hoci je
toto slovo tak silne spochybňované. Ja sa ho nebojím. Vieme, že v našej
Cirkvi
máme dogmy. Tí, ktorí ich neprijímajú a bojujú proti nim, sa stávajú neobyčajne
tvrdými dogmatikmi.
(H.Camara)
023.O niektorých
veciach rozprávame iba preto, aby sme v ne priveľmi neuverili.
(E.Canetti)
024.Bohu, ktorý dáva
zjavenie, treba preukazovať poslušnosť viery.
(DV 5)
025.Za čo ťa zavreli?
Za vieru, ja som veril, že to nepraskne a ono to prasklo.
(A.Dermek)
026.Riskujeme práve
toľko tým, že uveríme príliš veľa ako tým, že uveríme príliš málo.
(Diderot)
027.Človek má
zodpovedať Bohu uveriac slobode. Nikto sa teda nesmie k viere nútiť proti
vôli... Povahe viery plne
zodpovedá, aby bolo na poli náboženstva
vylúčené akékoľvek donucovanie zo strany ľudí. Práve preto náboženská
sloboda nemálo napomáha vytvárať
podmienky, v ktorých možno nehatene pozývať ľudí, aby z vlastnej vôle prijali
kresťanskú vieru a ju cez celý život
aktívne vyznávali.
(DH 10)
028.Položiť si otázku
o zmysle života znamená byť náboženským.
(Einstein)
029.Kto nič nevie,
musí všetkému veriť.
(Eschenbachová)
030.Veľké je iba
priviesť k viere, a priviesť k viere to znamená prijať.
(Exupéry)
031.Veriť znamená o
skutočnosti pozitívne myslieť.
(Exupéry)
032.Vedec pochybuje
často, nevzdelaný človek zriedka, hlupák nikdy.
(É.Faguet)
033.Moji poslucháči,
mojou úlohou bolo spôsobiť to, aby sa z vás, priateľov Boha, stali priatelia
človeka; aby sa z ľudí
veriacich - stali ľudia mysliaci; z ľudí
modliacich sa - ľudia pracujúci; z kandidátov na onen svet - skúmatelia tohto
sveta; z kresťanov, ktorí aj podľa
vlastného priznania sú „napoly zvieratá, napoly anjeli“ - ľudia, opravdiví
ľudia.
(Feuerbach)
034.Myslíte, že národ,
ktorý zhodí posvätné jarmo, bude ľahšie niesť jarmo ľudské? Rúcate najpevnejšie
zábrany skazy a
zločinnosti. namiesto tohto sladkého
pokoja a spoľahlivej dôvery, ktorú poskytuje kresťanstvo, vnášate do duší tých,
čo zvádzate do bludu, nepokoj, trpkosť a
zúfalstvo.
(Fréron)
035.Ak pravá viera
pramení z vnútornej sily, robí človeka silnejším.
(V.E.Frankl)
036.Či to chce alebo
nie, či si to uvedomuje alebo nie - človek verí v zmysel, pokiaľ dýcha.
(V.E.Frankl)
037.Videl som zomierať
presvedčených ateistov, ktorí svojím umieraním ukázali to, čo neboli schopní
ukázať životom:
Objavila sa u nich úplná dôvera, ktorá
nevie o tom, komu je prejavovaná, ani o tom, čomu sa tu dôveruje, a predsa
vzdoruje poznaniu o neblahej prognóze.
(V.E.Frankl)
038.Pomocou vedomého
vyjasnenia vlastného vzťahu k Bohu v otvorenom „spore“ sa môžeme zbaviť
nevedomých
prenosov a predchádzať im a tak môže byť
upravená cesta k vedomému rozhodnutiu pre vieru. Bez tohoto
vyjasnenia vzťahov nie je natrvalo možná
samostatná viera a duchovný rast.
(K.Frielingsdorf)
039.Ten, kto v Boha
veril, i keď podľa neho nežil, sa cítil byť povýšený nad človekom, ktorý žil
podľa Boha, ale nemal
„vieru“ v neho.
(E.Fromm)
040.Človek skutočne
náboženskej kultúry sa dá prirovnať k osemročnému dieťaťu, ktoré potrebuje
otcovu pomoc, ktoré
však už začína vteľovať jeho učenie a
zásady do svojho života. Dnešný človek sa skôr podobá trojročnému dieťaťu,
ktoré volá otca, keď ho potrebuje, ale
ináč, keď sa hrá, je celkom sebestačné.
(E.Fromm)
041.Za iracionálnu
vieru považujem takú vieru (v človeka či ideu), ktorá je založená na podriadení
človeka iracionálnej
autorite. V protiklade k tomu racionálna
viera je presvedčenie, ktoré má svoje korene vo vlastnej skúsenosti myslenia
či cítenia.
(E.Fromm)
042.Zatiaľ čo
iracionálna viera znamená prijímať niečo len preto, že autorita či väčšina to
tvrdí, racionálna viera je
nezávislé presvedčenie založené na
vlastnom tvorivom pozorovaní a myslenie napriek mysleniu väčšiny.
(E.Fromm)
043.Veriť vyžaduje
odvahu, schopnosť riskovať, ochotu prijať bolesť i sklamanie. Kto trvá na
istote a bezpečí ako na
hlavných podmienkach života, nemôže mať
vieru.
(E.Fromm)
044.Moc tých, ktorí
vieru hlásajú a obhajujú sa javí ako neotrasiteľná. A kto by si neprial mať
takúto istotu, keď to nestojí
nič viac, než vzdať sa vlastnej
nezávislosti.
(E.Fromm)
045.Bolo by lepšie
hovoriť, že človek je vo viere, než že má vieru.
(E.Fromm)
046.Hebrejsky viera
znie emunah a znamená istotu. Z tohto amen znamená iste.
(E.Fromm)
047.Istota mojej viery
vychádza z môjho prežívania, nie z podriadenia sa autorite, ktorá mu túto vieru
predpisuje.
(E.Fromm)
048.Sme tým, čomu sme
oddaní a čomu sme oddaní, to motivuje naše správanie.
(E.Fromm)
049.Človek nemá
inštinkty a preto potrebuje cieľ úplnej oddanosti, stredobod všetkých svojich
námah ako základ pre
svoje skutočné, účelné a nielen
proklamované hodnoty.
(E.Fromm)
050.Rozpor medzi
vierou, ku ktorej sa ľudia hlásia a denným životom je treba počítať medzi
najzávažnejšie omyly našej
doby.
(GS 43)
051.Veriaci slúži
Bohu, fanatik kladie Boha do služieb sebe. Veriaci sa bojí Boha, fanatik Božím
menom vyhráža iným.
Veriaci je pre ľudstvo milosťou, fanatik
ranou.
(G.Gilbert)
052.Vo svete zbavenom
ideí vládnu príšery.
(F.Goya)
053.Viera nemá
zásluhy, ak jej ľudský rozum dáva dôkazy.
(sv.Gregor Veľký)
054.Medzi vedou a
vierou nemôžu vznikať skutočné rozpory. Povedané Goethovými slovami, každá z
týchto oblastí
duchovného života človeka má svoju
vlastnú partitúru. Rozpory naopak vznikajú - a celkom zákonite - jednak medzi
vedou a pavedou, a ďalej medzi
náboženskou vierou a poverami.
(J.Grygar)
055.Koncil ide poza
voľakedajšiu problematiku. Neobmedzuje sa na to, aby sa pýtal, ktoré zjavené
pravdy treba
prinajmenšom veriť, ale pripomína
povinnosť založenú na podstate zjavenia, ktorá zaväzuje poznať jeho obsah v čo
najširšej možnej miere: „ ... učeník je
viazaný vážnou povinnosťou voči Kristovi Učiteľovi, aby lepšie poznal pravdu,
ktorú prijal od neho“
/DH 14/ (Günthör IIa 117)
056.Zdá sa, že dnešný
človek sa tak intenzívne sústreďuje na javový svet, že necháva zakrpatieť orgán
schopný zachytiť
posledné a neviditeľné hĺbky
skutočnosti.
(Günthör IIa)
057.Viera sa nezakladá
na vnútornej evidencii - zrejmosti, ale na svedectve iných, predovšetkým na
svedectve samého
Krista, ktorý je v lone Otca a ktorý o
ňom priniesol zvesť.
(Günthör IIa 82)
058.Druhý vatikánsky
koncil zdôrazňuje vo viere dva aspekty, ktoré si na prvý pohľad zdanlivo
protirečia: a, viera je
milosť; b, viera je rozhodnutie a
slobodný čin človeka.
(Günthör IIa 89)
059.Viera je súčasne a
predovšetkým poznanie a dôvera.
(Günthör IIa 104)
060.Ak máme na zreteli
skutočnosti moderného sveta, musíme predpokladať, že situácie v ktorých si
ľudia uvedomujú
povolanie k výslovnej viere sú azda
zriedkavejšie.
(Günthör IIa 115)
061.Ten, kto sa hlbšie
mýli, bude aj hlbšie múdry.
(G.Hauptmann)
062.Mnohí ničomu
neveria, ale všetkého sa obávajú.
(F.Hebbel)
063.Viera je základom
toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme.
(Hebr 11,1)
064.V jablku poznania
je ohryzok viery.
(M.Horanský)
065.Keby všetci
poznali len to, čo si dokážu predstaviť, bolo by ľudstvo neuveriteľne hlúpe.
(M.Horníček)
066.Šťastný potrebuje
vieru, aby sa nestal pyšným. Nešťastný potrebuje vieru ako oporu. A zúfalý
potrebuje vieru, aby
nepodľahol.
(Humboldt)
067.Každý musí mať
odvahu presvedčenia.
(Humboldt)
068.Často stretávame
inteligentov veľmi náročných na vedeckú presnosť, ktorí však bez mihnutia oka
znesú i najhrubšie
omyly v náboženstve.
(Chautard)
069.Viera je súhlas
bez hľadania.
(sv.Ján Damascénsky)
070.Viera človeka v
zmysel je transcendentálnou kategóriou.
(Kant)
071.Skôr pochybujem o
tom, že tento obraz na stene tam nevisí, ako o tom, že Boh je v troch osobách.
Zmysly ma môžu
klamať.
(sv.Klement M.Hofbauer)
072.Potrebujeme
kresťanov s otvoreným pohľadom, odvážnych a ochotných i riskovať, ale tiež
schopných čakať a múdro
rozvažovať. A všetkým nám je ponad to
potrebné skromnosti, pretože ani my Božiu pravdu nevlastníme a na Boha
čakáme, so všetkými ostatnými dnes ako
prv, hoci už máme prvotiny Ducha. V práci, modlitbe, trpezlivosti a
vytrvalosti je naša spása.
(P.Kolář)
073.O všetkom je treba
pochybovať.
(lat.príslovie)
074.Niekto chce veriť
tomu, v čo verí; a iný chce veriť v to, čomu rozumie.
(S.J.Lec)
075.Ten, kto podceňuje
ohromný význam náboženstva, napriek všetkému osvietenstvu nahráva iba povere.
(G.Leibniz)
076.Svetlo z neba sa
nedá rozptýliť ako sa nedá východ slnka zakryť purpurovými plášťami, či tmavými
kutňami.
(N.Lenau)
077.Nie je zvláštne,
že ľudia tak radi bojujú za náboženstvo a tak neradi žijú podľa jeho predpisov?
(Ch.Lichtenberg)
078.U väčšiny ľudí sa
neviera v jednu vec zakladá na slepej viere v inú.
(Ch.Lichtenberg)
079.Tí, ktorí majú
zakalené srdce, majú aj zakalenú vieru.
(Linhardt)
080.Viera je čírym
dielom Božím, bez akejkoľvek našej spolupráce.
(M.Luther)
081.Viera v celkom
všeobecnom zmysle znamená slobodne prijatie vyjadrení určitej osoby, v ktorom
sa prejavuje dôvera
v dotyčnú osobu.
(P.Mikluščák)
082.Spoločnosť bez
náboženstva je ako loď bez kompasu.
(Napoleon)
083.Kto nič nevie,
musí všetkému veriť.
(J.Neruda)
084.Mám tisíc
nejasností, ale ani jednu pochybnosť.
(kard. Newman)
085.V pravej filozofii
niet strednej cesty medzi ateizmom a katolicizmom, a dôsledný človek musí
prijať buď jeden alebo
druhý.
(kard. Newman)
086.Môžeme si vybrať
to, v čo veríme. Sme zodpovední za to, čo si vyberieme ako predmet viery.
(kard.Newman)
087.Vtedy niektorí
vojaci odrazu sa začali verejne modliť s veľkou silou viery a vzývali meno
Kristovo, na čo sa spustil
taký výdatný dážď, že Rimanov štedro a
neškodne občerstvil, ale barbarov prestrašených neustálymi bleskami
prinútil k úteku.
(Orógius)
088.Kresťanské
náboženstvo tvrdí len dve veci: že človek je už od prírody krehký a že Ježiš
Kristus nás spasí.
(B.Pascal)
089.Sú potrebné i
zázraky, i pravda, pretože treba presvedčiť celého človeka: telo i dušu.
(B.Pascal)
090.Keby som sa veľa
usiloval, mal by som vieru, ako bretónsky sedliak. A keby ešte viac, tak ako
bretónska sedliačka.
(L.Pasteur)
091.Bez zjavenia sa
šíri v ľude bezuzdnosť, no sláva tomu ľudu, ktorý sa pridržiava zákona.
(Prís 29,18)
092.Žiadny človek nie
je bez svojho ale.
(príslovie)
093.Najprv je viera,
potom je teológia.
(J.Prívozník)
094.Kresťan budúcnosti
bude mystikom, alebo nebude vôbec.
(Rahner)
095.Viera je skok do
sveta prekvapení, pretože Boh neustále niečo nového chystá.
(M.Rejchrt)
096.Pretože si
nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu.
(Rim 1,28)
097.Vidíš, je v nás
niečo, čo ide ďalej ako celá filozofia.
(Shakespeare)
098.Čo ľudia všeobecne
nazývajú osudom, je väčšinou len ich hlúpy výmysel.
(Schopenhauer)
099.Choď ďalej, klaď
jednu nohu pred druhú, od pochybnosti choď ďalej k viere; nestaraj sa o to, čo
sa zdá nemožným.
Zapáľ oheň! I s tŕňmi, ktoré ťa
rozdierajú!
(R.Schutz)
100.Svetlo vznešenosti
svieti uprostred noci. Kto ho môže vidieť? Srdce, ktoré má oči a bdie.
(Silesius)
101.Povery sa dopúšťa
ten, kto nesprávne uctieva Boha, alebo uctieva stvorenia ako Boha tým, že im
pripisuje takú moc,
akú im Boh nedal.
(Spesz)
102.Ľahšie uveríme to,
čomu nerozumieme.
(Tacitus)
103.Keďže nemám
pôžitok viery, usilujem sa aspoň konať skutky viery.
(sv.Terezka)
104.Svojim najlepším
priateľom nerobí zázraky, kým nevyskúšal ich vieru.
(sv.Terezka)
105.Život je
pochybnosť a viera bez pochybnosti je iba smrť.
(M.Unamuno)
106.Mučeníci tvoria
vieru viac ako viera tvorí mučeníkov.
(M.Unamuno)
107.Nepatrí sa robiť
násilie v náboženských veciach, lebo často to, čo sa vytrhne zo srdca, nahradí
ateizmus až veľmi
rozšírený.
(Villerei)
108.Veriť, čo verili
všade, vždy a všetci. Nebolo by takto azda nijakého pokroku v náboženstve Cirkvi
Kristovej? Ba veru
budú, a to významné pokroky. ale tak, že
to bude pokrok viery a nie jej premena. Strom sa nachádza už v jadre tak
ako aj dub v kríku.
(sv.Vincent Lerinský)
106.Podľa SZ je viera
vždy „reakcia“ človeka na predchádzajúcu Božiu „akciu“.
(A.Weiser)
107.Viera znamená
jednoducho „áno“ povedané Bohu, znamená „povedať amen so všetkými jeho
dôsledkami.
(A.Weiser)
108.Neverím v zázraky.
Videl som ich už priveľa.
(O.Wilde)
109.Prečo sa toľko desíte
pochybovania? Je niečo horšieho než pochybovanie, a to je ľahostajnosť.
(T.Wilder)
110.Pre pravú vieru
neexistuje nič nezmyselného. Nič sa jej nemôže zdať márnym, žiaden čin
nezostáva
nezaznamenaný.
(Wuldgans)
111.Sme menej religiózni
preto, že pohŕdame Bohom, alebo preto, že nám bol uzatvorený prístup k
tajomstvu.
(P.M.Zulehner)
112.Zmyslom tajomstva
samozrejme nie je ich pochopenie, ale ich obývanie. Mystik je teda obyvateľ
tajomstva.
(P.M.Zulehner)
113.Hanbil by som sa
týchto ateistov ohovárať a špiniť, ako činia i niektorí kresťania. Naopak im
musím ďakovať, že ma
často hĺbkou svojho svedomia a svojou
odvahou posilnili. S bolesťou konštatujem, že som nikde „nenašiel takú vieru
v Izraeli“.
(J.Zvěřina)
114.Vzniknú prázdne a
temné miesta, ale práve tam vstúpi evanjelium ako neznáme a nové. Za
vyčerpaných kňazov
nastúpia mladí ľudia hoci aj v
montérkach a zasvätia svoj život Bohu. Biskup možno nebude nosiť mitru - ale,
ktovie,
možno kombinézu a dierkovaciu pásku.
(J.Zvěřina)
115.Ak zatvoríš oči
ešte nedokážeš, že slnko nesvieti.
(XY)
116.Obráť tvár k slnku
a všetky tiene budú za tebou.
(XY)
All rights of the producer and of the owner of the work reproducer
reserved.