•  

Básničky od „Fľaštičky“

 

 

New Žiaľ môjho JA New

Chvíľa

 

 

Žiaľ môjho JA

 

Utápam sa v žiali svojho vlastného "Ja".

Dneska je deň "D", keď moje ja sa cíti na tomto svete nepodstatné a nechcené. Aj keď viem, že opak je pravdou, ale neverím tomu.

Tak strašne chcem vrátiť tie dni, keď sa moje pery smiali a cely svet sa smial s nimi. Dnes je ale iný deň... Dnes moje oči plačú a svet sa stále smeje...

Smeje sa na mne... Smeje sa na mojich slzách...

Plač je jediné, čo mi ostalo.... Ale čo bude nasledovať po plači??? Čo sa stane, keď moje "Ja" nebude mat síl na ďalšie slzy?

Hmmm, po plači mi už neostane nič ... Nebudem mať mraky na nebi, nebudem mať slzy, nebudem mať čierne labute.....

 

"...Aký je zvláštny osud sveta, sme smútku napospas, labuť od kŕdľa neodlieta, to býva spôsob náš..."

 

Chvíľa

Môžeš dostať krídla

a na oblakoch v nebi stáť.

Aj tak raz príde chvíľa,

keď všetkého sa musíš vzdať.

Chvíľa...

Keď odrazu láska,

prestane hriať,

Keď všetky spomienky,

zostanú stáť.

Keď srdce už nevládze

a predsa musí biť,

keď všetko je prázdne,

už niet prečo žiť.

Keď o pomoc prosíš

a nik sa neozve,

keď v sebe smútok nosíš

a nik sa to nedozvie.

Keď stále miluješ

a lásku hľadáš,

keď vieš že riskuješ

a pred cieľom padáš.

Keď každú noc snívaš,

rovnaký sen,

keď po noci príde,

ten istý deň.

Keď stále myslíš,

na tie sladké slová,

keď chceš len jedno,

počúvať ich zas a znova.

Keď na konci cesty,

je len veľká tma,

keď nesvietia hviezdy,

lebo zakryla ich pustá hmla.

Môžeš dostať krídla,

na oblakoch v nebi stáť.

Aj tak raz príde chvíľa,

keď všetkého sa musíš vzdať.

Srdce plače, veľmi prosí

lebo v sebe, lásku nosí.

Už nevládze sa ďalej smiať,

už viac nemá koho hriať.

Už neucíti nikdy sen,

čo prebúdzal ho každý deň.

Už nemôže viac takto biť,

pery bozkom osladiť.

Už odišla raz navždy láska

a ty musíš ostať sám.

Už nevráti sa chvíľa krásna,

keď oddávaš sa sladkým hrám.

Už nedajú sa vrátiť chvíle,

keď je s tebou a ty si s ním,

keď blúdiš v snoch tie krásne míle

keď oheň planie spod perín.

Zhasol posledný, plamienok raz

a všetky spomienky, zobral si čas.

Ostalo ticho ,s jedinou otázkou,

ten čo sklamal ,odchádza za láskou.

Smútok je čakať niekoho,

kto zo srdca odíde.

Hľadať lásku bez toho,

kto už nikdy nepríde.

Chvíľa...

Keď srdce vraví áno a rozum nie,

keď ti šťastie odíde.

Keď ostáva ti trpkosť, žiaľ,

keď ti niekto úsmev vzal.

Keď môže byť už iba snom,

chvíľa čo patrí len vám dvom.

Chvíľa, čo tak veľa znamenala,

svoju púť, tak rýchlo vzdala.

Chvíľa ,keď je koniec krásnym dnom,

keď sa stáva iba snom.

Chvíľa keď ten vánok,

s ktorým chceli sme sa smiať,

preruší náš spánok

a prestane navždy viať.

Chvíľa v ktorej už len slzy,

Vravia ,čo tak veľmi mrzí.

Chvíľa keď skončia sa všetky sny,

keď oblak zakryje, aj najjasnejšie dni.

Chvíľa, keď ostane len trpký plač,

keď sa z lásky stáva ,naivný hráč.

Chvíľa ,v ktorej jedným slovom,

láska povie navždy zbohom.

 

 

All rights of the producer and of the owner of the work reproducer reserved.