Mám
takýto problém
Problém slečny
menom "Fľaštička"
Problém slečny menom "Fľaštička"
... teraz vidím, že vlastne nie som sama so svojim
problémom.
Stalo
sa:
Stratila som môjho
kamaráta pre moju hlúposť. Dovolila som mojim citom vládnuť nad ním. On to však
nechcel, a ja som ostala sama. Teraz viem, že som spravila chybu. Ale už sa
nedá napraviť. Kamarát sa so mnou nerozpráva, nedvíha mi telefón, a čo je
najhoršie, keď sme spolu na chate (čo je jediná forma komunikácie pre nás, lebo
ja som v Anglicku a on na Slovensku) tak ma ignoruje a rozpráva ostatným ľuďom
veci, ktoré sme si povedali, alebo nepriamo naznačí, že ľudia spravia chyby, no
nedajú sa nijako napraviť. Tak sa teraz trápim. Keby ste mali nejakú radu, ako
sa s ním o tom porozprávať, alebo čo mám robiť, prosím, dajte mi vedieť.
Ďakujem.
Odpoveď na jej problém
Čo s tým:
Ahojky “fľaša”. Ani
neviem, ako Ťa mám volať. To hádam vadiť nebude. Sme radi, konkrétne som rád,
že si navštívila práve našu stránku. Oto viac, že si sa podelila o svoj
nemalý problém. O svoje trápenie.
Vezmi, nikto z nás nie je
neomylný a my všetci robíme chyby. Niekto väčšie a niekto menšie, ale
predsa chyby. Otázka je, ako naše zaváhanie riešiť. Aj ja som spravil zopár
chýb, no však jednu ľutujem dodnes. Tiež, za to mohli city ,či skôr ja, že som
ich neovládol. Píšeš mi o tom, ako si nechala, aby Tvoje city ovládli
tvojho kamaráta. Znie to trochu zmätene, ale dajme tomu. Toho kamaráta si mala
určite veľmi rada a podľa snaženia i rada máš. Človek si nesmie
dovoliť podľahnúť citom. Treba ich vedieť držať pod kontrolou. A to je
naozaj ťažké, netvrdím, že nemožné. Popáliš sa a na budúce si buď dáš
pozor alebo sa popáliš znovu. Tým, že si prejavila svoje city, si svojho
kamaráta značne vystrašila. To isté sa stáva, i keď chlapec prejaví svoje
city dievčaťu. Niet divu, že keď si samú seba nechala ovládať citmi a ešte
naviac si túžila i jeho, doslova zutekal. Dokázať si uvedomiť vlastnú
chybu, je naozaj z Tvojej strany veľký krok na dlhej ceste života. Ver mi,
že každá chyba sa dá napraviť, pokiaľ po tom človek zo srdca túži. Je tiež
pravda, že chcieť musia obidve strany. Cítim Tvoj smútok i žiaľ. Nechcem
Ti svojou odpoveďou ešte viac pridať. No neviem, čo si mám myslieť o tom
chalanovi, ktorý voľne rozširuje vaše tajomstvá, ktoré ste i povedali pri
plnej dôvere. Pokiaľ je medzi ľuďmi skutočné priateľstvo, tak v dobe, keď
príde búrka o to väčšmi sa posilní. Ak vaše priateľstvo nemalo pevné základy,
niet divu, že sa rozpadáva, ak sa úplne nerozpadlo. Vezmime ten lepší prípad.
Ak ste boli skutočnými priateľmi, musel ťa mať i on trochu rád. Možno, že
taktiež prežíva vo svojom vnútri zmätok a nevie, ako nájsť cestu späť. My
chalani máme s takýmito vecami malinko problémy. Niekedy sa žiada, aby
dievča urobilo prvý krok. Pokús sa mu nechať trošku času, aby si dal veci, vo
svojom vnútri, do poriadku. Napriek tomu, že Ti nezdvíha telefón určite si
prečíta sms-ky , ktoré mu napíšeš. Pokiaľ nie si s ním, v kontakte,
je to jediný spôsob. I keď rozhovor z očí do očí je najlepší, len si
treba stáť za svojim. Ak budete niekde na chate opäť spolu, skús počkať na
chvíľu, až budete osamote. Najlepšie sú chvíle po jedenástej hodine. Nemôžem Ti
sľúbiť, že spolu budete chodiť, ale je tu možnosť aspoň dať na pravú mieru vaše
priateľstvo. Hovorí sa, že niekedy menej je viac. Skús mu povedať niečo na
tento spôsob, poprípade napísať: “ Prepáč mi urobila som chybu, ktorej teraz
veľmi ľutujem. Cením si nášho priateľstva a nechcem aby všetky tie pekné
chvíle, ktoré sme spolu prežili, boli zatienené jedným zakopnutím. Mám Ťa rada,
a túžim aby sme i naďalej boli priateľmi, i keď to nebude ľahké.
Verím, že spolu to zvládneme.”
Pokiaľ si to ešte
neskúsila, tak to skús. Pokiaľ áno, a nedočkala si sa odpovede, skús
čakať, ona príde. Teraz už len záleží na charaktere Tvojho kamaráta. Ak to bol
naozaj kamarát, mal by Ťa pochopiť. Je možné, že nie. Ak sa niečo také stane
ver, že ešte nie je dosť zrelý a pojmy priateľstvo, dôvera, láska sú
preňho španielskou dedinou. Nesmúť preto. On dospeje.
Čo
sa dialo ďalej:
Spravila som všetko
ohľadom toho priateľa, čo som mohla, ale nič nepomohlo. Ešte som tomu dala
jednu poslednú šancu, napísala som mu do guest booku na jeho web stránke
ospravedlnenie. Teraz vážne len čakať musím, aj keď tomu veľkú šancu nedávam.
Raz sa ho náš spoločný známy spýtal, že či má niečo proti mne a on mu
jednoducho povedal, :"nemám ju rád"
Táto veta ma bolela
viac ako rana, ktorú som v ten čas mala na ruke ( a ta bolesť bola vážne veľká,
som sa popálila nechtiac na rúre).
Keďže teraz je na
stanovačke so svojimi kamošmi, tak počkám kým sa vráti a bude mať prístup k
netu. Dovtedy budem čakať a keď ho už toto nepohne, tak vážne sa vzdávam.
O
dva dni :
Viete, ako som vám
písala, že som môjmu "kamarátovi" napísala ospravedlnenie do jeho guest
booku na jeho web stránke? Tak on si ho vymazal, jednoducho vymazal.
Vidím to tak, že
tomuto kamarátstvu nepomôže nič, len na neho zabudnúť tak rýchlo, ako sme sa k
nemu dostali. Lenže to bude ťažké, pretože ja nezabúdam na ľudí, mam ich v
hlave vždy a stále a nechcú odtiaľ odistí.
Snažila som sa
nadviazať nové kamarátstva s novými ľuďmi, ale jednoducho v tom už nevidím nič
iné, len to, že ma aj oni sklamú, keď to budem najmenej očakávať.
Tak teraz už viem na
čom som, nechce ma vidieť, čítať, nič. Ďakujem aj tak za svahu a múdre slová,
ktoré ma aspoň trošku naplnili nádejou.
Niečo
na záver:
Každý z nás je
iný a svojim spôsobom jedinečný. Každý z nás inak reaguje na rôzne
podnety. Tvoj “kamarát” urobil to, čo urobil. Kto vie, aký mal konkrétny
dôvod. Ale o to tu teraz nejde. Máš pravdu, niekedy rýchlo zabudnúť
znamená, rýchlo si uľaviť. Ale ver, že po každej rane malá jazva zostane. Musím
sa priznať, že ani ja nezabúdam na ľudí, ktorých som poznal. Či priateľov, či
nepriateľov. Ale zisťujem, že pokiaľ nezabudneme mi tak tá druhá strana určite
áno. Pokiaľ nechce odísť z Tvojej mysle, tak sa o to ani radšej
nesnaž. Nechaj to len tak voľne plávať, pretože čím viac budeš chcieť zabudnúť,
tým menej to bude možné.
Nestrácaj nádej
v nové priateľstvá. Takéto situácie spôsobujú, že sa človek obkolesuje
akýmisi hradbami, ktoré nikoho nepustia dnu a ani Teba von. Nerob to. Ešte
veľa bolesti musíme zakúsiť. Skutočný priatelia sa hľadajú ťažko. Ale ver,
stojí to za to.
To be continue ...
(Text je vytiahnutý z
dopisu a rozhovorov s kamarátom Johanom.)
Úvod do deja :
Johan je mladý chalan, ktorému sa páči (páčilo) jedno dievča. Nevedel ako
jej má dať najavo, čo ku nej cíti. Rozhodol sa, že jej napíše list a pošle
jej ho pred svojim odchodom do cudziny. Tento list sa mi však dostal do rúk
skôr ako sa čokoľvek udialo. Porozprávali sme sa o tom.
Ako
sa to vyvíjalo:
Ahoj ...
Mal si pravdu. Bolo
by to odo mňa sebecké, keby som ten dopis dal a potom sa stratil, a tak niekomu
nasadil chrobáka do hlavy na takú dlhú dobu, či nebodaj ranil, a nedal mu
možnosť vyjadriť sa k tomu.
Viem si predstaviť
aká je odpoveď na otázku, a tým listom sa aj tak odpoveď nezmení, preto ho
nedám teraz, ale ani keď sa vrátim.
Ostane to ako
doteraz. Ona bude kľudná, bez chrobáka, a ja to nejako vydržím, veď to nebude
prvý ani posledný krát.
Keď sa chce, čas a
spôsob sa nájde. Ale ja nemám takú odvahu ísť za ňou a povedať jej to otvorene.
Možno keby prišla ona, tak by sa to aj dalo.
Keď ťa niekto raní,
utiahneš sa, a liečiš sa z rán. Preto som taký aký som.
Zatvoril som dvere a
neviem kde som dal kľúč.
Ten list bol dosť
osobný. Bol určený len jednej osobe.
No prečítal si ho. Keď
že si priateľ tak mi to nevadí, len dúfam že to nezneužiješ.
Srdce nie je
konzerva, ktorá sa otvára násilím. (Demrek)
Odpoveď na Johanov problém
Čo
bolo ďalej :
Som rád, že sa k tomu
staviaš, ako človek , ktorý ma srdce na správnom mieste a že vieš, čo je
niekedy lepšie, i keď to môže bolieť. Či bude kľudná to Ti povedať nemôžem, ale
isto viem to, že sa nebude trápiť tým, že by Ti mohla svojou odpoveďou ešte
viac ublížiť. Ona je svojim spôsobom osobou, ktorá pokiaľ jej niečo naozaj
nebije do očí tak si toho nevšimne. Pokiaľ už naozaj nechce. Má v Tebe dobrého
priateľa. A to je dobre. Nepovedal som Ti nič iné, ako to čo som urobil sám. I
keď to možno vyznie hlúpo, ale Ona ešte nieje pripravená na vzťah. Viac ako
nejakého chalana potrebuje dobrého priateľa, o ktorého by sa mohla oprieť... A
to je jeden z dôvodov prečo sme priatelia. Čas zahojí všetky rany, ale jazvička
i keď malá, vždy ostane. V tejto veci Ťa plne chápem ...Tiež v tom niesom
začiatočník ... Ale stále treba dúfať a veriť, že Boh tam niekde má
niekoho, koho nám v ten správny čas pošle ...Ver tomu, že zistíš až bude ten
správny čas a až to bude skutočne tá pravá ...
Johan ... Prepáč, že
som čítal niečo čo nebolo určené pre mňa ... Porušil som Tvoje súkromie, čo si
ani priatelia medzi sebou nerobia ... Prepáč ...Buď si istý, že sa o tom nikto
nepovolaný nedozvie. Bez Tvojho súhlasu. A buď si istý, že slová:
"Čokoľvek poviete, môže byť použite proti Vám" tu nenájdu uplatnenie
...
Vážim si Tvojej
dôvery, i Ja dôverujem v tomto smere Tebe ... Čo nechceš aby druhý robili Tebe
nerob ani Ty im ...
Život je dlhá plavba
búrlivým i tichým morom. Z času načas vyjde slnko a niekedy zápasíme s krutou
búrkou ..Pri plavbe nachádzame množstvo stroskotancov i ostrovčekov. Nebojme sa
spýtať, čí niekto topiaci nepotrebuje našu pomoc. Nebojme sa navštíviť
nepreskúmané ostrovy. Pravé v tom, že pomáhame tým, čo pomoc potrebujú, čí
skúmame nepreskúmané, pravé tým sa učíme poznávať seba a ver, že raz jeden
s tých topiacich, čí skrytých na ostrova bude pravé Ona ...
To be continue ...
(Text je vytiahnutý z
dopisu, ktorý nám poslala slečna Veronika.)
Stalo
sa:
Ahoj, Láska, ani
nevieš ako si mi chýbal .Chcem ti povedať, že ťa veľmi ale, veľmi milujem.
Nechcem zabudnúť na tie krásne chvíle prežité spolu s tebou. Veľmi ma to mrzí,
nechcem to pripomínať, veď vieš o čom hovorím. Bola to chyba obojstranná.
Neviem, či by si sa mal chuť sa k sebe ešte vrátiť, ja myslím, že nezáväzné
stretnutia nám budú vyhovovať viac. To s tou príťažlivosťou je tiež
obojstranné, keď ma nemáš, chceš ma, keď ma máš nevážime si to ... Ale neboj,
ja tiež. Na chodbách ťa stretávam, nechcem, aby si si niečo všimol, chovám sa
neutrálne a ty tiež. Až večer si všetko dávam dohromady tým, že na teba myslím
a prezvoním ti. Ani nevieš ako ma potešíš, keď odzvoníš naspäť. Je to všetko
vzrušujúce, a preto to tak beriem viac. Myslím, že teraz, keď už spolu
nechodíme je to pekné, že na seba takýmto štýlom myslíme ...Záver : Asi sa
chcem nezáväzne s tebou stretnúť. Neviem čo ty, ale nebojím sa tvojej odpovedi,
pretože neviem čo od toho mám očakávať, ako som nevedela, čo mám očakávať, keď
si my nemal čas odpísať Myslím si, že keď sa chce, tak sa dá všetko, ale ty si
nechcel, nebola to moja chyba, mal si mi povedať čo je vo veci a nemal si ma
ťahať za nos. To nemám rada, vlastne neviem čoho si sa tak bál, veď ja
nehryziem. Myslím, že sme natoľko starý, aby sme si všetko vysvetlili z očí do
očí a pekne priamo pred sebou a nie cez nepekné sms, ktoré si dostal. Nevedel
si čo máš povedať, keď si ma videl, veď ani ja. Vtedy hneď ráno sme sa stretli
na schodoch pred vrátnicou, nevedela som čo ti mám povedať, tuším, že ani ty.
Po pravde niečo vo mne vtedy bolo, niečo slabého, verím že aj v tebe. Teraz som
si takmer istá, že je to stále ešte v nás. Priateľmi by sme mohli zostať, vieš
tak náhodne pokecať, tak ako za starých časov. Teraz ti už asi nepoviem Láska,
ale len Dušanko, aj to ,si myslím, že je moc. V tel. mobile ťa mám zapísaného
ako Sekan plus smajlík. Pekné čo? Zaujímalo by ma to, ako máš ty mňa, ale
radšej to nechcem vedieť, ako nechcem vedieť kopu iných vecí. Pa. Tvoja bývalá
babenka Veronika. Maj sa ty môj krásavec.
Odpoveď na jej problém
Čo s tým:
Nič v zlom, no
priateľstvo a láska sa navzájom vylučujú. Pokiaľ ten druhý naozaj vie, že
ho človek ľúbi, už nič nie je ako predtým. A pri rozchodoch je to ešte
horšie. Ver mi. Keď vzťah skončí v oboch zostanú zmiešané pocity. V jednom
pocit úzkosti a otázka “Prečo?” a v druhom pocit viny. Keď sa
títo dvaja i naďalej stretávajú, bojí sa ten druhý čokoľvek urobiť, aby
nedal zbytočné nádeje a nerýpal tak do osieho hniezda. Prvý sa len trápi.
V druhom prípade
opäť môžu nadviazať priateľstvo. A však i tu je chybička krásy. Ten
druhý s pocitom viny si uľaví, pretože sa domnieva, že ten sklamaný je OK.
A však je to len zdanie. Ak sme niekoho skutočne ľúbili je to stále
v nás. Tým, že sa z vás stanú priatelia, síce bude človek
s osobou, ktorú ľúbi, a však bude sa ešte väčšmi trápiť. Je to
podobné ako mať pod nohami jazierko s vodou a byť veľmi, veľmi smädný
a v prípade, že sa zohneš napiť jazierko zmizne.
V prvom prípade
bolesť časom ustúpi, i keď bolestivá spomienka zostane. V druhom
prípade, v prípade priateľstva a vnútornej lásky, sa do rany stále
bodá ostrým mečom a nedovolí sa jej zahojiť. A práve pre toto sa
priateľstvo a láska vylučujú.
Po určitej dobe :
Dušan
zmenil pôsobisko svojho štúdia a odišiel do úplne iného mesta a do úplne inej školy.
Z odpovede slečny Veroniky bolo zrejmé, že ju to veľmi zabolelo. I keď je to
trpká skúsenosť, bolo to najlepšie riešenie, ktoré priniesol samotný čas.
Napriek bolesti svitla i nová nádej. Vraj im na školu prišli dvaja nový, celkom
dobre vyzerajúci, študenti.
To be continue ...
(Text je vytiahnutý zo
správy, ktorú nám napísala Ema.)
Stalo
sa:
Ja mám tiež problém s ktorým zápasím
už 3 mesiace, je to normálne, aby sa zrelá žena po štyridsiatke zamilovala
bláznivo do dvadsaťročného chalana?? Neviem čo sa so mnou robí, nemôžem jest,
trápim sa, je to proste hrozné... Viem, že je to blbosť, nemá to žiadny význam,
ale jednoducho si nemôžem pomôcť... Kto mi pomôže, aby som sa z toho dostala??
Stalo sa to vôbec ešte niekomu okrem mňa??
Odpoveď na jej problém
Čo s tým:
To
čo prežívaš je úplne normálne. Láska kvitne v každom veku a ani ty
nie si výnimkou. Tak isto ako môže ľúbiť starší chlap mladšiu slečnu, môže
ľúbiť i zrelá žena mladšieho chlapca. Však tvoje trápenie je na mieste.
Určite si uvedomuješ aké riziká to so sebou prináša. Chlapci v tomto veku
nehľadajú vzťah po akom určite túžiš. Hľadajú zväčša len skúsenosti, aby mohli
rásť, či sa len chváliť pred kamarátmi. Ale to určite vieš aj sama. Okrem toho sú známe aj takéto páry,
ktorým sa darí celkom úspešne. Záleží len na Tebe,. Ako veľmi si ochotná
riskovať. Zváž si všetky možnosti. Pred Tebou leží truhlica, a len po jej
otvorení zistíš, či ukrýva poklad alebo je úplne prázdna. Nechcem , aby to
vyznelo tvrdo, ale presne tak skončí i
Tvoje vnútro. Buď Ťa to naplní a budeš šťastná, alebo , a čo
je väčšia pravdepodobnosť, skončíš podvedená a prázdna.
Aby sa človek dostal
s prvotného poblúznenia, potrebuje čas. Základom je neživiť v sebe predstavu,
aké by to mohlo s ním byť krásne, ani sa snažiť zabudnúť. Treba to nechať
len voľne plynúť, ako vodu v rieke. Čo voda priniesla, to si aj odnesie.
Pokiaľ si slobodná, skús sa
chytiť slov : „ Klin iba klinom vyrazíš.“ To znamená, že na lásku, je jediným
liekom láska. Jediným takmer bezbolestným. Inak Ťa čaká riadne studená sprcha.
Ak máš manžela a rodinu
skús prehĺbiť váš vzťah a naplniť ho niečím novým. Skúste zaspomínať na
všetko krásne a osviežiť si tak lásku, ktorú ste si sľúbili.
To be continue ...
(Text je vytiahnutý zo
správ, ktoré nám napísala Petra.)
Stalo
sa:
Potrebovala by som radu. Mám chlapca už skoro dva a pol roka. Vždy to bolo
viac menej OK. Lenže v posledných dňoch som toho mala moc. Proste som bola v
strese a podráždená. Bola som na neho zlá. Niekedy právom a niekedy neprávom.
No on má tu danosť, že aj keď sa hnevám právom som nakoniec zlá ja. Tak mi
povedal, že ak nezačnem byť dobrá tak je koniec. Súhlasila som a snažila som
sa. Potom sme šli do divadla ale nie sami. Tolerovala som veci aj ktoré mi inak
vadia. No a potom chcel, aby sme sa bavili aj s ostatnými nie len sami.
Súhlasila som, ale vyšla som z toho vlastne zle vraj si ho nevšímam. A k tomu
všetkému sa mi podarilo riadne opiť, takže ma niesol domov. Vravel ako sa o mňa
bojí a miluje. Takú mi aj večer poslal správu a nech sa hneď ráno ozvem. To už
sa ale hneval. Teraz sa mu vtieram a chcem ho späť ale on nevie či mi dá ešte
šancu. Občas sa cítim, že nemôžem to čo on. Nie sme si rovní. Neviem čo robiť.
Milujem ho a on tvrdí že ma tiež ale nevie musí si to rozmyslieť...čo robiť
fakt už neviem. Prosím poraďte. Ďakujem Peťa
Odpoveď na jej problém, no tým to nekončí
Čo s tým:
Ahojky
Peťula. Sme radi, že si sa so svojim problémom obrátila práve na nás.
Skúsim začať takto. V živote človeka
sa nájdu pekné chvíle a ako to tak býva i pekne škaredé chvíle. Láska
dvoch ľudí spočíva vo vzájomnej odhodlanosti jedného pre druhého a vedieť
prijať človeka takého , akým naozaj je. V láske nie je buď - alebo. Všetko
je založené na akých si kompromisoch. Obdivujem tvoju snahu udržať váš vzťah
a úsilie, ktoré do neho vkladáš. Hovorí sa, že človek musí vedieť prijímať i rozdávať. Ty vášmu vzťahu dávaš
všetko, čo sa Ti dostáva? Drobné roztržky a mierne hádky vzťah iba
utužujú. Pridávajú mu na pestrosti. Na každej hádke je najkrajšie uzmierenie
sa. Peťa, chcelo by to si trošku oddýchnuť vo vašom vzťahu a zamyslieť sa
nad ním. Postačí chvíľa, aby ste si uvedomili, ako ste jeden pre druhého
vzácny. Je cítiť, že ho veľmi ľúbiš, no ver, že aj prílišná horlivosť lásku
zabíja. Tým, že sa rozhoduje, či Ti dá šancu, klesol v našich očiach, no
je dosť možné, že Ťa len skúša, koľko si schopná urobiť, pokiaľ už nie je dávno
rozhodnutý s tým všetkým skončiť. Ak Ťa naozaj ľúbi, nebude sa dlho
rozhodovať.
Len pár slov na záver. Je krásne ako dlho
ste spolu. Prvotné city časom ochladnú. Väčšinou sa stáva, že dvaja spolu
ostávajú len preto, že už sú spolu tak dlho. Vzťah treba neustále oživovať.
Skúste si obaja spraviť krásny spoločný večer len TY a ON
a zaspomínať na to ako ste sa stretli, na váš prvý bozk, či len
vychutnávať krásu vašej lásky...
Nechcem
Ťa strašiť, no v našich životoch bývajú veľké lásky, aby sme poznali tú
skutočnú a pravú lásku.
Až pocíti, že sa mu vzďaľuješ , až potom
naozaj zistíš, či Ťa naozaj miluje, podľa toho ako sa zachová. A ver, že
to naozaj pocítiš. Vnímaj srdcom a odpoveď sa dostaví sama, i keď
možno nie taká, akú by si chcela počuť...
Veľa
šťastia, a ak budeš chcieť, napíš nám, ako ste (si) na tom...
Čo
sa dialo ďalej:
Ďakujem za mail. Pomohol mi a mali ste pravdu. Vrátil sa ku mne v priebehu
2dni a bol ku mne lepší ešte ako predtým. Lenže ja už neviem ako ďalej.
Potrebujem pomôcť a poradiť. Strašne ma nahnevalo, že ide teraz v sobotu s
kamarátmi na akciu. Ono by to bolo OK, ale vadí mi, že bude zase fajčiť. Vraví,
že čo viac chcem, že kvôli mne prestal. Takto občas to nič neznamená, ale teraz
je akcia každý víkend...Nemôže za to, že to tak vyšlo. Kamarátky tam idú tiež a
volali ma. Myslela som, že pôjdem, a keď som mu to povedala začal sa
ohradzovať. Nechcel ma tam zobrať vraj mam chápať, že ma pánsku jazdu. Ja to
chápem, ale keď som mala pred niekoľkými týždňami ja u nás dámsku, silou mocou
chcel prísť, a keď som povedala nie tak sa nahneval. Strašne ma to hnevá. Tiež
nemôžem to čo on. Ja som vraj niečo iné. Vždy ma tristo výhovoriek prečo on áno
a ja nie. Nemáme ani spoločných priateľov. Moje kamarátky mu vadia, vraj ma
kazia...Jeho kamaráti by sa aj kamarátili, no on to nedovolí. Keď chceli so
mnou tancovať musela som odmietnuť a dokonca sa hnevá, keď sa s nimi rozpravám.
Vraj sa chcú so mnou len vyspať. Keď mu poviem, že ak je to pravda načo má
takých kamarátov odpovie, že by nemal žiadnych. Fakt neviem. Zdá sa mi, že
nemôžem byť s ním ani bez neho. Som ako v slepej ulici. Keď som s nim psychicky
ma to ničí. Stále je to buď urobíš toto alebo je koniec...A bez neho som na
dne. Fakt to nechápem. Čo sa to deje? Aké je východisko? Mám pocit, že mi niet
pomoci a takto to už nejde. Milujem ho a nenávidím zároveň. Peťa. Prosím
o radu...
Čo
s tým:
Je
možné, že sa mnohé veci zmenili, a Tvoj postoj k mnohým udalostiam je
iný, no pokúsime sa Ti, aspoň čiastočné, dať odpoveď na Tvoje trápenie.
Je do značnej miery cítiť, že
Tvoj priateľ je až príliš žiarlivý. Takáto prílišná žiarlivosť by mohla mat
v budúcnosti nečakané následky. Nemusíte mat práve spoločných priateľov ,
aby ste si rozumeli, no za žiadnu cenu sa nevzdávaj priateľov, ktorých más.
Skutočných priateľov, lúdi, čo Ta vedia podržať, keď to najviac potrebuješ.
Ľudí, na ktorých sa môžeš spoľahnúť. Ak by si sa ich vzdala kvôli vzťahu
a vás vzťah napokon nevyšiel , ostala by si napokon úplne sama. Skutočný
priatelia, sú najdrahší poklad na svete, tak si ho váž.
Tvoj chlapec musí ešte
dozrieť, aby si uvedomil, o čom skutočný vzťah je. O čom je pravá
láska. Možno to vyznie kruto, ale jedná s tebou ako so svojim majetkom.
Ale ty nie si vec, Ty si živá milujúca bytosť. Nenechaj sa týrať ako škrečok,
zatvorený v malej klietke. Váš vzťah, pokiaľ naďalej pôjde smerom, akým sa
uberá, vedie do záhuby. Aj keď to bude ťažké, je čas opustiť potápajúcu sa loď.
Inak Ta topiace trosky stiahnu so sebou na morské dno. Musíš si uvedomiť, že to
nie bez neho , ale sním si na dne. On je tá záťaž, čo Ťa sťahuje ku dnu. Nerob
si to ešte ťažšie, máš v sebe krásnu predstavu romantického vzťahu. Každý
po takom tužíme. Je čas si povedať : „Chod ďalej.“
Sama to cítiš, ale bojíš sa,
čo bude ďalej, no ver, že takto to bude najlepšie. Čas Ti pomôže prekonať
smútok z odlúčenia, a nestrácaj nádej. Ta pravá láska na Teba ešte
len niekde čaká. Len treba hľadať.
Začína
poriadne prihárať:
Ahojte Stratené duše, je mi
ľúto že vám píšem vždy len keď mám nejaký problém. No aj tak stále na vás
myslím. Ste jediný komu sa dokážem zdôveriť a kto mi dôkaze poradiť. Teraz som
už fakt úplne na dne a neviem ako ďalej so životom. Nevládzem ani rozpisovať
prečo a čo sa stalo. Keby bol aspoň niekto vedľa mňa povedal mi neboj to bude
dobré a objal ma trochu pochopil. Nikoho takého nemám aspoň nie blízko. Ja fakt
neviem čo robiť všetko sa to na mňa dakto rúti a ja neviem čo s tým. Bolo by
pre mňa najľahšie od toho všetkého ujsť. Konečné by som sa zbavila problémov a
uľavilo by sa mi. Čo mám teda robiť?
Prosím pomôžte. Čím ďalej tým
je to horšie, už to fakt nevydržím.
Peťula, plne s Tebou cítime,
no boj, ktorý pravé prezívaš, musíš dobojovať sama. Môžeme Ti ponúknuť lano, za
ktoré môžeš ťahať, ale to najhlavnejšie ja len a len na Tebe. Musíš ťahať a
nenechať sa úplné z tiahnuť a pohltiť svojim žiaľom a súžením, ktoré máš. Nedaj
sa pohltiť prázdnotou. Ty sama si tvorcom vlastného šťastia. Nezúfaj, netráp sa
pre lásku, ktorá Ti bola príťažou. Nestoj na mieste, vstaň a choď . Prijmi
nadej na nove ráno. Prijmi nádej , lúče lásky slnka. Nehľaď na to, čo Ti
spôsobuje bolesť, mysli na to pekné, na krásu svojho bytia. Si krásna taká aká
si. Krásna so všetkými chybičkami a nedokonalosťami. Prijmi svoje trápenie a
ver, že sa Ti uľaví. Netráp sa ešte viac hľadaním chyby prečo. Ber to ako
skúsenosť, i keď trpkú na ceste života... Utri slzy stekajúce po Tvojej tvári.
Nedaj sa a ver, že tá skutočná a pravá láska ešte len príde...
To be continue ...
Stalo
sa:
Mám jeden problém a neviem čo s ním lebo neviem na čom
som... No vráťme sa o 9 rokov dozadu...: Som katolíčka a už odmala chodím pravidelne
do kostola . Niekedy sa mi to zdalo nudné len tak tam sedieť až kým som si raz všimla ,že máme nového miništranta.
Veľmi sa mi páčil už od prvej chvíle čo som ho videla a chcela som ho spoznať. Všimla
som si ,že on sa na mňa usmieval. Môj brat miništroval tiež a (jedného dňa mi
doma povedal ,že sa tomu miništrantovi páčim a pýtal sa koľko mám rokov. Možno
chcel som mnou chodiť...,ale ja hlúpučká som mu odkázala, že je zasran (on mal
7 ja 9 ).No napriek tomu stále na mňa v kostole žmurkal. Keď že som strašne hanblivá
začala som si sadať dozadu ,aby sme sa nevideli .A časom som naňho zabudla. Život
bežal ďalej a zrazu som mala 16.Teta ma zavolala modliť sa do kostola ruženec a
ja som išla. V ten deň bola akurát spoveď a dlhé rady až po lavice a pri tej
lavici kde som ja mala ísť, stál on medzi čakajúcimi v rade.(ináč volá sa Tomáš).
Ja som mu nepovedala nič len som ho potiahla za bundu, aby ma pustil do lavice.
A on sa otočil a tak na mňa pozrel , že mnou až prebehol mraz. Ihneď som si
spomenula na tie časy, čo sa mi tak páčil, keď bol malý chlapček. A prišlo to
zas . Ešte viac sa mi páčil, ako vtedy a teraz naopak už som nesadala dozadu, ale
chodila som do prvej lavice. Cítila som z jeho pohľadov, že sa mu páčim a má ma
rád. Behom pol roka som bola taká zaľúbená ako nikdy. Začalo sa mi o ňom snívať
a to boli také živé sny, ktoré mi niečo určíte naznačovali a aj sa splnilo...no
nebudem o nich písať. Ďalší detail bol, že som bola často v kontakte s naším kňazom
a raz keď som bola s kamoškou pravé mňa sa opýtal, kto sa mi páči a akurát
vyslovil jeho meno a robil si srandu, že on si ma v kostole predstavuje celú v
bielom atď. ...proste stále doňho aj do mňa týmto spôsobom zarýval a strašné by
ma zaujímalo odkiaľ to vedel. Tvrdil, že si všimol tie naše pohľady, ale ja
neviem...Ja som sa modlila k Bohu, aby náš dal nejakým spôsobom do kopy a ešte,
že keď s nim budem chodiť tak to mi bude znamením, že sa zaňho aj vydám. O pár
mesiacov nato som stala aj s kamoškou pred jeho domom a rozprávali sme sa s
jeho sestrou. A on sa z ničoho nič zjavil pri náš na motorke aj s jeho bratom. Boli
sme von dlho do noci a dohodli sme sa všetci na ďalšom stretnutí. Na druhý deň
sme boli zase von, ale všetko bolo nanič...on začal baliť moju kamošku. Som
myslela, že sa prepadnem. Zobrala som kamoškin mobil do rúk a prezváňala si s kamarátom
a on sa zrazu odpútal od kamošky a pýtal sa komu a čo píšem. A ja že sa
nestaraj... Potom sa chcela kamarátka osamote rozprávať s jeho bratom a tak som
s nim ostala sama...to bolo...celí čas sme sa naťahovali na tom kamoškinom
mobile. Lebo som chcela prezváňať kamarátom a on mi povedal, že nech tu skúsim
dakoho zavolať a stadiaľ poletí... potom odišiel... povedal ,že o chvíľu príde,
ale neprišiel. Tak som išla za kamoškou. Keď sme už odchádzali preč cítila som,
že stojí na balkóne a divá sa a kamoška potvrdila, že tam naozaj bol...Tu noc
som celu preplakala, že ešte nič a už sme rozhádaný. O pár dní nato mi kamoška
povedala, že sa rozprávala zas s jeho bratom, a že sa mu Tomáš priznal, že ma má
rád a tým , že balil kamošku chcel vidieť či by som žiarlila... to sa mu teda
fakt podarilo. Ešte mu povedal ,že neverí, že aj ja ho chcem lebo si ho vraj nevšímam...(ani
vôbec, že nie...kde ma oči?)Na druhy deň sme u nich boli zas, ale on bol dnu. Neskôr
vyšiel von a kamoška si ho zavolala na bok. Tušila som prečo asi...a potom prišla
ku mne a povedala mi ,že on sa chce so mnou rozprávať...Išli sme obaja sami
niekde preč a myslela som, že sa od hanby prepadnem .On pozrel na mňa a nevedel
čo mi ma povedať. A nakoniec sa ma to opýtal. Zdalo sa mi to strašne divné, ale
súhlasila som. Bola už noc ani sme na seba poriadne v tej tme nevideli. Potom
ma chytil za ruku a išli sme ku kamoške a k jeho bratovi. Jeho brat dobiedzal
aby sme sa pobozkali a mi sme nie že nechceli, ale strašne sme sa hanbili. Takto
sme sa každý deň všetci stretávali .Teraz pre zmenu balila kamoška jeho. Strašne
málo sme sa rozprávali pretože nenormálne som sa ho hanbila a on tiež. Ale keď
ma chytil za ruku tak to ozaj stalo zato...cítila som ako keby som bola jeho manželka
a doma nás čakajú deti. Ale vážne...ten pocit sa ani nedal popísať...až prišlo aj
na bozky...vtedy som myslela, že odpadnem. Tak nežne ma držal ...Bolo to príliš
krásne ,aby to skončilo, ale stalo sa...raz som išla do jedného baru a tam som
bola aj s jedným kamarátom. V tom sa tam Tomáš objavil s kamošmi a pozeral na mňa.
A práve vtedy mi ten kamoš začal vyznávať lásku a hovoril, že ja som jeho
nevesta a začal ma stískať. Tomáš to cele videl a pozrel na mňa so strašným sklamaním.
Nepovedal nič len pokrútil s hlavou. Na toto všetko som mu napísala list, ale neodpísal
mi. Keď sme sa stretli tak pozdravil, ale inač nič. Neskôr ma videl s ďalším kamarátom
sa rozprávať a na druhý deň v kostole mi všetko vrátil. Usmieval sa na inú a o
pár dní nato s ňou začal chodiť. Mne už ani nepozdravil. Stretávali sa každý deň
a vedeli o tom aj ich rodičia. Tie krásne pohľady, ktoré mi kedysi venoval sa
premenili na pohľady plné výčitiek. Nemala som už vôbec chuť žiť. Chcela som zomrieť
.Už sa mi začalo snívať, aby som sa tak netrápila lebo zomriem .V sne sa mi
zjavil obraz Panny Márie aj Ježíš ,ale ten pocit, že je s ňou ma zabíjal. Prestala
som jest. 4 dni som nič nezjedla ani nepila a tak vážne som ochorela ,že som
musela ísť do nemocnice. Nemohla som ani chodiť lebo som hneď omdlievala + mala
som chrípku. Uvedomila som si keď som prišla domov, že asi niesom normálna, keď
si sama beriem život a začala som to riešiť inač...modlitbou...ale nič sa dlhú
dobu nemenilo, ani keď som prosila, aby som naňho zabudla...naopak, až teraz
som ho začala skutočne milovať. Modlila som sa nech je s kýmkoľvek nech bude šťastný
,ale naďalej prosím Boha ,aby nás dal do kopy ja veľmi chcem, aby bol tak blízko
k Bohu, aby sa modlil a bol spasený. Ale nič sa nedialo...už spolu chodili
skoro rok a ja som si išla oči vyplakať...sem tam sa stalo, že na mňa pozrel tým
spôsobom ako kedysi, ale keď som aj ja naňho pozrela tak rýchlo pozrel na tu
svoju a usmieval sa na ňu celu dobu. Začal sa mi vyhýbať na široko. Ja som sa
neprestavala modliť a to všelijaké modlitby a pobožnosti ku kaplnke s Pannou Máriou
som chodila .Už som skoro aj svata bola naučila som sa milovať všetkých lúdi toľko
mi dali tie modlitby. Až keď sme mali birmovku on neviem akým zázrakom sedel za
mnou a pri znaku pokoja som sa sama od seba otočila a podala mu ruku. A skutočne
nikto iba on mi pozrel do oči a usmial sa .Ten pohľad mi prezradil, že ku mne niečo
cíti, ale bojím sa ,že si len namýšľam. A až teraz konečné po tom roku trápenia
sa zas tak na mňa usmieval, ale nemohla som mu úsmev vrátiť, niečo mi v tom bránilo. Teraz som ho už s ňou
dlho nevidela. Neviem však čo sa stalo ,ale teraz sa tvarí, že ma nepozná hoci
som sa naňho sem tam usmiala, ale nikdy nie vtedy ako on ja neviem prečo. Tak
sa tvárim, že ani ja ho nepoznám .Už neviem čo mám robiť čo by bolo najlepšie ,či
ma vôbec ma rád. Stále sa modlím k Bohu. Ja fakt neviem čo si mám o tom myslieť,
či je on ten pravý alebo nie...prosím poraďte mi... Martina 18
Odpoveď na jej problém
Čo
s tým:
Ahojky
Martinka ...
Prosím,
prečítaj si tento email aj päťkrát a skús sa zamyslieť nad každou vetou.
Možno je toho veľa, ale ver mi, že v otázkach lásky nemožno nič podceniť.
Od
túžby po poznaní, cez sny, preskočíme priamo k vám dvom.
Hrali
ste spolu nebezpečnú hru, v ktorej nemožno uspieť. V tejto hre sú len
porazený. Obaja ste cítili, že vás na tom druhom niečo priťahuje. Tvoja túžba
a jeho zvedavosť. Každý túžime po láske, tak prečo to neskúsiť. Je mi
ľúto, ale takto to nefunguje.
Tretia
osoba vo vzťahu, kamarát či kamarátka, dohadzovač či prostredník, pri riešení
otázok vzťahu je niečo podobné, ako keď Ti niekto predžuje jedlo, potom ho
vypľuje a dá Ti ho zjesť. Uznáš sama, že veci treba riešiť priamo.
S človekom, ktorého sa to týka. Len ty a on.
To
všetko, čo si pociťovala pramení z Tvojej vysokej citlivosti. Tvoje dotyky
i plachosť. To všetko zmiešané s ohromnými túžbami, ktoré dotvorili
celý tvoj pohľad.
Do
vzťahu ste išli príliš rýchlo, neuvedomujúc si všetky riziká, ktoré to spolu
prináša. Nepripravený na nič a nechali ste sa riadiť ľuďmi okolo vás.
Preskočili ste fázu vzájomného spoznávania, dlhých nočných rozhovorov či
ostýchavých dotykov a ďalších drobností, ktoré by patrili len vám
a vedeli by ste o nich len vy.
Na
prelamovanie vzájomných bariér sú nesmierne dôležité rozhovory. Bez nich všetko
stroskotáva. Aj keď sa to možno nezdá, práve tie rozhovory zbližujú ľudské
srdcia. A podľa Tvojich slov ste ani jeden nedokázali vyjadriť svoje city.
A už vôbec nie sa spolu o nich rozprávať a vzájomne sa poznávať.
Miesto toho, ste sa len doberali a zahrávali sa s citmi toho druhého.
Či on a jeho kamarátky, či ty a Tvoji kamaráti.
Skutočný
vzťah je založený na základoch splynutia sŕdc a zdieľania duší. Každá
drobnosť, každá maličkosť je jeho stavebnou kockou, a telesné prejavy sú
jeho nádhernou výzdobou. Však základy nimi nepostavíš.
Keď
sa čokoľvek udeje vo vzťahu, ak je to akokoľvek bolestivé a ťažké, je
nevyhnutné sa o tom porozprávať. Ver mi, že slová : „Uľahnúť s čistím
srdcom.“ ,tu znamenajú viac, než len pekné prianie.
Mnohokrát
si treba uvedomiť, keď už nie sme sami a udeje sa nám nejaká situácia, či
už ideme s niekým von, alebo už nech robíme čokoľvek, všetko to treba
robiť s ohľadom na toho druhého. Pretože nesmieme zabúdať, že už nie je Ja
a nie je Ty, ale sme My. A všetko sa týka Nás. A o to viac,
sa zamyslieť, ako by sme reagovali, keby nám to čo robíme, urobil ten druhý. Aj
tu platí to zlaté pravidlo : „Nerob druhému to, čo nechceš, aby robil on Tebe.“
Láska
nemyslí na seba. A už vôbec nemá v úmysle ubližovať.
Obdobie
bolesti a smútku je pre človeka to najhoršie v živote. Všetko naňho
padá. Cíti sa opustený. Cíti sa sám. Ale aj po tom najväčšom požiari opäť
vypučia zo zeme nové stebielka zelene. Rovnako tak aj srdce dôjde k novému
poznaniu.
Môžeš
sa modliť za kohokoľvek, za čokoľvek. To všetko Ti Boh dá, ak budeš prosiť so
srdcom skrúšeným. Ale žiadať, aby na orechovníku rástli marhule, je nerozumné.
Rovnako tak, ako Ho prosiť, aby Ti dal človeka, ktorého od Neho žiadaš. On
chce, aby si bola šťastná. Naozaj chceš, aby sa stala Božia vôľa, alebo tvoja
tajná túžba ? Myslím, že Ti chce povedať : „Otvor oči, dieťa moje, a hľadaj
skutočnú lásku.“ Čo ak sa práve teraz modlí niekto za Teba ?
Tiež
som strašne túžil po jednom dievčati. Neskutočne dlhú dobu. Stále. Robil som
všetko možné , aj nemožné. Dokonca som s Bohom uzatváral tajné dohody. No
ver mi, nič sa nestalo. Aspoň nie s túžbami. Iba srdce vyzeralo, ako po
výbuchu atómovej bomby.
Boh
nás chce naučiť skutočnej láske. Snaží sa nám ukázať chyby, ktorých sa
dopúšťame. Pripravuje nás, na tú skutočnú lásku. Žiaľ uvedomíme si to, až
okúsime trpký kalich bolesti.
Aj ja
som spravil veľa chýb a som si istý, že ich ešte veľa bude. Verím , že
spolu s Bohom, to všetko prekonáme. Poučil som sa zo svojich chýb. Teraz
je rad na Tebe. A verím, že teraz by si mnoho vecí urobila úplne inak.
Vo
vašich životoch, Tvojom i Tomáša, prešla už istá doba. Je čas zahodiť
hanblivosť, prekonať strach a skutočne od srdca sa porozprávať. Len Ty
a len On. Nikto iný. Prejsť všetko od začiatku. Uvedomiť si chyby. Urovnať
bolesť. Odpustiť si. Nečakaj a urob ten prvý krok. Nenechaj sa utrápiť
bludnými nádejami a vystúp z klietky túžob svojich predstáv.
A dostaneš
konečnú odpoveď. A aj keď to nevyjde, aspoň sa rozídete v dobrom.
Uvidíš, uľaví sa Ti. A pomodli sa zaňho, aby aj on našiel tú pravú
a učil sa v láske rásť.
A Ty,
choď ďalej. Neprestávaj veriť, že aj na Teba už niekde čaká. Tú svoju som už,
vďaka Bohu, našiel. Prosil som Boha za dar lásky a nech sa stane Jeho
vôľa. Ver mi, že toto prianie Ti Boh splní veľmi rád. Treba byť trpezlivý.
Stojí to za to.
Pri
tom človeku sa budeš cítiť skutočne sama sebou, bez akýchkoľvek výčitiek, či
hanbenia. A až potom začnú tie skutočné trápenia z lásky, pre ktoré
je človek ochotný umierať každý deň. Ale to je už iný príbeh.
Čo
sa dialo ďalej:
Ďakujem vám veľmi
pekne za radu...ešte by som sa chcela opýtať ,či by ste mi mohli poradiť čo mu
mám povedať, aby som nepovedala niečo ,čo by som potom ľutovala .Ako mu mám povedať,
čo k nemu cítim? Aby som sa nestrápnila...ja chcem ísť teda za ním ...veľmi mi
na ňom záleží...ako ešte na nikom.
Naša
rada:
Ahojky Martinka. Najprv sa ho spýtaj, čo ku Tebe cítil, a čo
cíti teraz. A prečo sa to celé pokazilo. Sama potom poznáš, či je vhodné sa mu
vyznať, alebo si to nechať navždy pre seba.
Modlíme sa za vás, za Teba. S
láskou Stratene duše
To be continue ...
All rights of the producer and of the owner of the work reproducer reserved.